Lorca uväznený v prítomnosti
Hry španielskeho autora Federica Garcíu Lorcu nie sú slovenskému divákovi neznáme. Hoci je autorom viacerých komédií, na slovenských (aj svetových) javiskách sa udomácnili predovšetkým jeho tragédie. Dom Bernardy Alby či Krvavá svadba sú od ich vzniku až dodnes pravidelnou súčasťou repertoárov divadiel. Lorcove drámy sa vyznačujú typickou poetikou, ktorá spočíva najmä v spôsobe, akým autor kreuje dramatickú zápletku. Postavy sa ocitajú v hraničných situáciách bez optimálneho riešenia. Hlavnými hrdinkami sú najmä ženy, ktoré sa snažia vzoprieť systému, ktorý ich utláča.
Neúprosné kolesá doby zatočia aj našou pamäťou
Dramaturgia Slovenského komorného divadla v sezóne 2023/2024 prizvala na spoluprácu výrazné režisérske osobnosti. Marián Amsler sa so svojím autorským textom Doma – všade – dobre – najlepšie prezentoval aj ako dramatik a v rovnomennej hre reflektoval podoby nomádstva v slovenskej povahe. Režisér Jozef Vlk a choreografka Stanislava Vlk Vlčeková zo zoskupenia Debris Company vytvorili pre martinský súbor inscenáciu textu dramatika Petra Lomnického Kolesá/The Wheels.
Teší ma!
Návrat Bratislavského bábkového divadla (BBD) do priestorov na Dunajskej ulici bol na začiatku sezóny 2024/2025 pertraktovanou témou. Po takmer desiatich rokoch a rôznych komplikáciách sa podarilo Bratislavskému samosprávnemu kraju ukončiť rekonštrukciu sídelnej budovy a BBD svoj návrat na stabilné miesto oslávil medzinárodným festivalom bábkarského umenia Prieniky. Jeho program tvorili zahraničné diela tvorcov a tvorkýň, ktorí v BBD realizovali inscenácie aj v neľahkom období improvizácií na troch dočasných pôsobiskách (Jakub Maksymov, Jiří Adámek, Matija Solce, zoskupenia Odivo a Buchty a loutky).
Tatarka očami súčasnej generácie
Inscenácia s prostým názvom Tatarka očarí najmä mladého diváka aktuálnym spoločensko-politickým pohľadom, ktorý sčasti prekrýva spoveď Tatarku-človeka-spisovateľa. No jej scénická forma zaujme aj staršieho recipienta. Inscenačným kľúčom je spoveď Dominika Tatarku cez tlačou vydané rozprávania o sebe, o druhých, o spoločnosti, avšak smeruje k poodkrytiu zložitej doby od minulosti až k súčasnosti. Základný nápad vynárania sa útržkov spomienok a predstáv z mysle-mozgu spisovateľa priam ponúka viacero jeho diel, v ktorých možno identifikovať jeho životné skúsenosti.
Nesúrodá výpoveď o mužskej identite
Zombies je v poradí štvrtou autorsky a kolektívne vytvorenou inscenáciou z cyklu Generácia Z v divadle DPOH. Podobne ako Krása nevídaná (2022), ktorá získala Grand Prix na festivale Nová dráma 2022 a dodnes oslovuje divákov svojou autentickou výpoveďou o hľadaní ženskej identity vo svete plnom stereotypov, aj inscenácia Zombies v réžii Jána Šimka sa snaží o podobný odkaz. Pozornosť však obracia na opačné pohlavie a skúma, ako muži nachádzajú svoju hodnotu v spoločnosti plnej očakávaní a zaužívaných noriem.
Sme civilizáciou mužských príbehov
Naša západná civilizácia je formovaná dvoma zásadnými kultúrami – antickou a kresťanskou. Grécka kultúra má aj v súčasnosti funkciu inšpiračného zdroja. Je prítomná nielen vo „vysokom umení“, ale aj v mnohých dielach populárnej kultúry. Známy je napríklad animovaný film od Walta Disneyho a rovnomenný seriál Herkules (1997), podobne aj film Trója (2004) s Bradom Pittom a Orlandom Bloomom či knižná sága, po novom aj seriál o polobohovi Percym Jacksonovi. Tieto diela sú spracované mýty, ktoré dodnes formujú predstavy o fungovaní sveta a spoločenskom usporiadaní. Predstavujú krehké a jemné ženy čakajúce na záchranu, alebo odvážnych adonisov, ktorí vykonávajú veľké hrdinstvá a zachraňujú životy.
