Problematické jatky košické
Bez toho, aby si kultúrny svet pripomínal výročia Williama Shakespeara, v prebiehajúcej sezóne až tri slovenské divadlá naštudovali jeho drámy, a to tie, ktorých uvedenia sú vždy malými sviatkami. Nesiahli totiž po tituloch neustále sa recyklujúcich na našich javiskách, ale po textoch náročných a pre tvorcov až nevyspytateľných. Juraj Bielik v trnavskom Divadle Jána Palárika inscenoval problémovú drámu Troilos a Kressida, kde však narazil na totožné komplikácie ako jeho niekoľkí domáci a mnohí svetoví predchodcovia – na žánrové ukotvenie hry, ktorá v časoch prebiehajúcej vojenskej invázie na území Ukrajiny pôsobí dokonca neujasneným názorom na tému militarizmu. Slávna, ale v našich zriaďovaných divadlách zriedkavo uvádzaná tragédia Macbeth v réžii Martina Čičváka v SND sa priveľmi zakuklila do koncepčnej intertextuality, no jasná interpretačná výpoveď o príliš ambicióznom politikovi ovládanom dominantnou manželkou (v dychberúcom podaní Petry Vajdovej) dostatočne priamo atakovala publikum. Trojlístok nekonvenčného shakespearovského výberu v marci uzatvoril košický Titus Andronicus v réžii Bielikovho spolužiaka z VŠMU a šéfa košickej činohry Antona Korenčiho.
Socialistický človek by mal šetriť cukrom!
Viete si predstaviť, že by ste nocovali pred bratislavským hotelom Carlton iba preto, aby ste pozorovali svojho obľúbeného speváka? A potom ho videli zvečneného na plagátoch vo výkladoch obchodov? A viete si predstaviť, že by ste si s rodinnými príslušníkmi a susedmi sadli k televízoru a so vzrušením čakali na priamy prenos z koncertu? Zakladatelia festivalu tanečnej a populárnej piesne Bratislavská lýra – hudobník, skladateľ, publicista a hudobný redaktor Pavol Zelenay a skladateľ a dirigent Ján Siváček stoja za podujatím, ktoré mnohí nazývajú výkladnou skriňou československej hudby.
Poučky o dezinfoscéne
Fantomas je treťou inscenáciou z programového cyklu Divadla P. O. Hviezdoslava Generácia Z zameraného predovšetkým na mladého diváka. Divadlo v rámci tohto projektu uviedlo počas sezóny 2021/2022 dve inscenácie: Sused, ktorého nechcem a Krása nevídaná . Vo všetkých troch prípadoch ide o kolektívne autorské diela (herci sú zároveň autormi alebo spoluautormi inscenačných textov), na ktorých tvorbe sa podieľajú zástupcovia tzv. generácie zoomerov. Všetky inscenácie preto prinášajú autentické výpovede tvorcov jednej generácie, zároveň však v sebe nesú istú univerzálnosť tém komunikatívnych a zaujímavých aj pre staršie generácie.
Klasik na úteku z muzeálnej vitríny
Keď sa divák, ktorý v škole celkom nepredriemal hodiny slovenskej literatúry, vyberie na klasiku typu Chalupkovho Kocúrkova, zväčša nie je zvedavý na dej, ale na jeho divadelnú interpretáciu. „Viděno dnešníma očima, jde, s odpuštěním, o ‚koniny’: základem jsou milostné tahanice vyšperkované převleky a záměnami osob, ve kterých nakonec ti, kteří si to zaslouží, rozuměj správní národně cítící Slováci a Slovenky, vyhrají nad zlomyslnými nafoukanci a odrodilci.“ – písala som pred časom o obsahoch hier Drotár a Dobrodružstvo pri obžinkoch od Jána Palárika.
O blízkosti a smrti v Divadle Petra Mankoveckého
Symbolické súvislosti medzi láskou a smrťou patria k najstarším motívom umenia. Jednou z kategórií, ktorá ich spája, je blízkosť. Láska si vyžaduje fyzickú a psychickú blízkosť a deštrukčná sila smrti je vnímaná intenzívnejšie, pokiaľ sa týka človeka, s ktorým zdieľate istú formu intimity. Sujetová línia dramatického textu Lenky Garajovej inscenovaného v Divadle Petra Mankoveckého je vystavaná na otázkach zo zoznamu amerického výskumníka v oblasti partnerských vzťahov Arthura Arona a na motíve tragickej udalosti.
Malý osobný experiment
Autorský projekt nezávislého zoskupenia Slzy Janka Borodáča Pop animal kladie už v textovej predlohe, „librete“ režisérky Júlie Rázusovej na plecia kolektívnych spolutvorcov tematicky a filozoficky široký záber – inscenácia je koncipovaná ako „divadelná štúdia o hraniciach medzi človekom a zvieraťom“. Usiluje sa o hĺbkový vhľad do znepokojivých okolností, za akých prevezme jednotlivec moc a uplatní ju vo forme násilia, alebo, naopak, dokáže v iných situáciách neoprávnenému násiliu hrdinsky klásť odpor bez ohľadu na to, či ho väčšina alebo aspoň nemnohí členovia spoločnosti či komunity podporia.
