(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Domovská stránkaSprávca2023-01-20T21:43:49+01:00

Nestoj na tom kraji, lebo spadneš

Tvorba pre násťročných je v slovenských divadlách na vzostupe zhruba od roku 2015. Inscenácie pre vekovú kategóriu 12+ mali rôznorodé východisko. Zahraničné hry, pôvodné texty, ktoré vznikli priamo pri tvorbe alebo dramatizácie reflektovali problémy teenagerov, ich online život, spoločensko-politické otázky a v značnej miere sa venovali dejinám 20. storočia. Je veľmi prínosné, že aj keď z dramaturgického a z organizačného hľadiska to nie je jednoduchá úloha, slovenské divadlá (činoherné i bábkové) takéto inscenácie pripravujú. Dôkazom dlhodobo zvýšeného záujmu divadelníkov a divadelníčok o násťročných je aj vznik festivalu Teen Theatre Fest, ktorý na konci sezóny 2023/2024 v Trnave zorganizovalo Divadlo Jána Palárika, alebo fakt, že inscenáciu špeciálne pre mládež chystá už aj národnostné Divadlo Romathan v Košiciach. (Trieda rebelov má premiéru v novembri 2024.)

Rozprávajme o našej minulosti

Ako rozprávať o témach, ktoré naša spoločnosť roky až desaťročia potláčala navyše, ak sa týkajú nielen jednotlivcov, ale viacerých generácií a v širšom kontexte aj celej krajiny? Nad touto otázkou sa zamýšľa inscenácia Akcia B – rozprávanie o mlčaní, ktorú v Modrom salóne SND režírovala Mariana Luteránová. Spolu s inscenačným tímom ukazujú, že jedným z komunikačných kanálov, ktoré môžu takéto témy otvárať, je aj divadlo.

Hra nielen pre malých

Nebýva zvykom a možno sa to ani nehodí ako úvod k odbornej recenzii, ale musím sa priznať, že sa mi ešte nestalo, že som odišla z divadla dojatá a so slzami v očiach. A nebola som sama. Nezapríčinil to sentimentálny príbeh, ani tragický záver hry, ba ani dojímavá hra hercov. Bola to dráma v bábkovom divadle so všetkými atribútmi realistického divadla, ktorá oslovila nielen detského, ale aj dospelého diváka, pretože téma starnutia a s ním spojenej demencie je mimoriadne aktuálna v umení často pertraktovaná.

O čo ide v medziľudských vzťahoch v kontexte (hyper)konzumnej kultúry?

Celoslovenská premiéra hry Doda Gombára Peniaze v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove reflektovala aktuálnu tematiku medziľudských vzťahov v kontexte (hyper)konzumnej kultúry. Súčasný slovenský autor v nej situoval príbehy rôznorodých postáv – trúfalých lupičov banky, partnerov v konflikte, matky a syna s prehnaným putom, či rôznych postáv frustrovaných láskou. Peniaze sa v ich životoch stali neraz existenčne dôležité. Točil sa okolo nich okruh viacerých problémov so smutno-trpkými závermi. Nútili postavy zúfalo konať a viedli k rôznym bizarným činom (najmä prepad banky, ktorý naplánovali Mirco a Jojco a ich komplic Zdeno).

Groteskný „očistec“ v činohre SkRATu

Medzi oslavou dvadsiatych narodenín Divadla SkRAT začiatkom roka a jeho najnovšou premiérou sa stala veľmi smutná udalosť: zomrel Blaho Uhlár, jeden z najvýraznejších režisérov slovenského divadla, zakladateľ experimentálneho divadla dekompozície a kolektívnej tvorby. Vieme, že väčšina členov SkRATu spolupracovala s Uhlárom v STOKE a DISKU; poetiku avantgardného autorského divadla majú teda v krvi, prirodzene si ju preniesli do svojho súčasného súboru. Inscenácia Detox mental s výstižným podtitulom Sprievodca suterénom vyššieho vedomia má charakteristické znaky uhlárovsko-skRATtovského divadla, ako sú nadčasové témy, herci podieľajúci sa na výslednom texte (tu v menšej miere, ale predsa, hoci v bulletine oficiálne figuruje jeden autor), absurdné situácie, provokujúci humor či vulgarizmy, no je očividne ucelenejšia až ucelená, kompaktnejšia až kompaktná a má charakteristické znaky činohry postavenej na výraznom dramatickom texte.

To kvôli tomuto ste neboli doma?

„Moje sily sú však vyčerpané dlhými rokmi putovania bez domova. Preto si myslím, že je lepšie v správnom čase a vo vzpriamenom postoji ukončiť život, v ktorom intelektuálna práca predstavovala tú najčistejšiu radosť a osobná sloboda bola najväčším možným dobrom. Zdravím všetkých svojich priateľov! Kiežby im bolo dopriate uvidieť po tejto dlhej noci úsvit! Ja, až priveľmi netrpezlivý, idem popredu.“ Tieto slová napísal rakúsky literát židovského pôvodu Stefan Zweig 22. februára 1942 v brazílskom Petrópolise v deň, keď spolu so svojou manželkou spáchal vo veku šesťdesiat rokov samovraždu. Záver jeho rozlúčkového vyhlásenia je vlastne úvodom k inscenácii Outcast, ktorú začiatkom septembra uviedlo prešovské divadelné zoskupenie Slzy Janka Borodáča.

Go to Top