Mníšky alebo Ako z mapy mizne jedno divadlo
Po záverečnom potlesku divákov nechal nadšený riaditeľ divadla DAB v Nitre Jaroslav Dóczy počas svojho príhovoru priniesť na javisko televíznu obrazovku, na ktorej sa divákom prihovoril Dan Goggin, autor muzikálu Mníšky. Okrem iného sa poďakoval za to, že jeho show sa bude uvádzať na Slovensku. Jeho radosť bola určite úprimná, Mníšky mali úspech na off-Broadwayi aj vo veľkej časti Európy. Dnes po nich však siahne už len málokto. Nechcem chytať Goggina za slovo, ale zabudol, že jeho dielo sa už na Slovensku hralo. V roku 1996 v komárňanskom Jókaiho divadle a o tri roky neskôr v Istropolis - Teatro v produkcii Gedur Musical Production, v réžii Karola Spišáka. Vtedy to bol divácky hit. Dnes sú Mníšky hudobno-dramatickým prežitkom, neschopným konkurovať súčasnému muzikálovému priemyslu, už zodpovedá dnešným umelecko-estetickým nárokom.
O mužovi v tieni slávy
Budem osobná: bola som fanúšičkou The Beatles, osobitne jedného zo štvorice tak ako aj milióny iných mladých dievčat v tom období. Ale nepohrdla som ani hudbou iných skupín, ktoré sa tu spomínajú a ktoré fotografoval Dežo Hoffmann. Nezabudnem na neopakovateľnú atmosféru generálok Bratislavskej lýry v Parku kultúry a oddychu v roku 1969 a 1970, najmä na interpretačné a spevácke výkony beatovej štvorice The Tremoloes. Celé desaťročia som netušila, že zážitok mnohých zahraničných hviezd tohto hudobného festivalu, napríklad The Shadows či The Beach Boys a iných, pomohol sprostredkovať Slovák, fotograf Dežo Hoffmann (1912 Banská Štiavnica – 1986 Londýn).
História jedného, dejiny všetkých
Zaujíma téma holokaustu pre dnešných násťročných? Je to pre nich už len dávna história, ktorá ich nemá čím frapovať? Predstavme si dieťa narodené v roku 2013, ako v skupine spolužiakov kráča na predstavenie o židovskom chlapcovi, ich rovesníkovi, a jeho osude počas druhej svetovej vojny. Ako napríklad šiestak či šiestačka na základnej škole vníma taký príbeh?
Surovosť skrytá za dverami
Prečo sa v Divadle Jána Palárika v Trnave uvádza hra bratov Mrštíkovcov Maryša pod českým názvom? Zmysluplnú odpoveď nenájdeme v predstavení, v programovom bulletine s inscenačným textom v slovenskom jazyku a ani pri viacnásobnom sledovaní záznamu inscenácie. Pred premiérou Maryše v DJP odznela v médiách nesprávna informácia o tom, že tento titul otváral v marci 1920 činohru Slovenského národného divadla v Bratislave. Je pravda, že 2. marca pred stoštyrmi rokmi odohrali na javisku dnešnej historickej budovy SND inscenáciu Maryše pod hlavičkou Slovenského národného divadla. Lenže toto jediné predstavenie sa uskutočnilo v rámci pohostinských hier „Východočeského divadla za řiditelství Bedřicha Jeřábka“. Na plagátoch v českom jazyku ešte bolo napísané: „Prvá československá sezona“.
Nestratiť odvahu ešte raz to skúsiť
V roku 1990 Ondrej Šoth inscenoval v Balete Slovenského národného divadla scénické dielo Zvláštna radosť žiť, hudbu napísal člen skupiny Pražský výběr Michal Pavlíček. So spoluautorkou libreta a dramaturgičkou Zuzanou Mistríkovou sa snažili pomenovať to, čím žila spoločnosť na prelome totality a začiatku demokracie v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Rok po Nežnej revolúcii prvé uvedenie diela Zvláštna radosť žiť bilancovalo javy a procesy, ktorých sme boli ako spoločnosť dovtedy súčasťou, a diváci mali v čerstvej pamäti dobu totality. Bola to unikátna reflexia režimu, na ktorého troskách sa tvorcovia, účinkujúci a diváci v tom čase ocitli.
Shakespeare z maringotiek
Michal Vajdička po hrách Williama Shakespeara v kamenných divadlách nesiaha. Od jeho školskej inscenácie Othella uplynulo v marci presne dvadsať rokov. Medzitým sa naplno etabloval na Slovensku, ale najmä v Čechách, kde jeho režijná poetika, ktorú by sme mohli s určitým zjednodušením nazvať ozvláštneným realizmom, teda neanachronickým rozvíjaním metódy psychologického divadla, získava omnoho väčšie uznanie ako v jeho domovine. V Prahe v roku 2017 uviedol tragédiu tragédií Hamlet, a v Bratislave je vôbec najčastejšie pozývaným režisérom. Inscenácie Antonius a Kleopatra (2008), Oko za oko (2010) a Othello (2015) síce v pohľade na Vajdičkovu ostatnú kariéru patria k menej reprezentatívnym dielam, ale v rámci umeleckej úrovne slovenskej sekcie Letných shakespearovských slávností išlo o nadštandardné scénické produkty. K trojici inscenácií sa v aktuálnom ročníku pridala komédia Skrotenie zlej ženy. I keď taktiež so značne ambivalentným výsledkom.
