A ZNOVA DISFUNKČNÁ RODINA…
Uprostred sály, pred zrakmi divákov dívajúcich sa do zrkadla vlastných tvárí, sa na móle „promenádujú“ herci a „predvádzajú“ príbeh jednej nešťastnej írskej rodiny. Nemýľme sa, medzi mólom módnych šou a týmto v nitrianskom Štúdiu DAB, je viac odlišností ako zhôd. Použité úvodzovky to už naznačujú.
UMELÉ AKO PLYŠ
Irvin Mirsky je „novou slovanskou tvárou“ v globalizovanom meste, ktoré sa volá City. Po mesiacoch života v samote a divočine mimo civilizácie sa ako nádejný fotograf, talent z východnej Európy stáva umeleckým štipendistom so stravou zabezpečenou trikrát denne. Trochu čudák, ale sympatický.
PLYŠOVÝ MEDVEDÍK
Debutujúci dramatik na slovenských javiskách vždy poteší. O to viac, ak ide o priamu dramaturgickú objednávku divadla. Iniciovanie vzniku dramatických textov divadlami, čiže aktívna dramaturgia, podporujúca pôvodnú tvorbu, je ešte stále v našich podmienkach pomerne zriedkavým zjavom.
ÍRSKA PORTIA SO SLOVENSKÝMI KONOTÁCIAMI
Írska dramatika sa v repertoároch slovenských divadiel neobjavuje často. Práve preto aj meno Marina Carr môže pôsobiť na slovenského diváka viac exoticky, než ako automatická asociácia pozoruhodnej írskej dramatičky.
Kentauri alebo prenasledovanie sebaklamov a stihomamov
Volanie po odpustení, volanie, ktoré môže byť nástojčivé, vtieravé, dojímavé, znepokojivé. Predovšetkým je však konečné. Záverom novej slovenskej drámy inscenovanej v komornom činohernom divadle Astorka-Korzo '90 režisérom Romanom Polákom je volanie po odpustení.
O zápasoch v človeku
Už samotným názvom hry akoby sa S. Štepka hlásil k širokej diskusii o budúcom profile drámy doma i vo svete. Zažívame, s Joyceom povedané, štvrté obdobie – vicorso, návrat k Bohu a hodnotám. Na Slovensku máme pomerne zúžený obzor, pohľad na modernu a modernitu. Napájame sa na ne celkom náhodilo, bez poznania kontextov. A tak nám, zdá sa, unikla ich podstata, v ktorej je zakódovaný aj vzťah k Bohu.
