Vo foyeri tancovali obublifukovaní tanečníci a pestrofarebné mydlové bubliny. Pukali pri uchu, nad hlavami, skackali pred zrakmi zvedavých divákov, narážali o seba a zanechávali po sebe dúhové kvapôčky jarovej vody. Okrem mydlových boli vo foyeri aj papierové bubliny. Tie boli nezničiteľné. V tvare komiksovej „slzičky“ niesli so sebou napísané informácie, ktoré vítali a posúvali divákov do hľadiska.
Tvorcovia bakalárskeho ročníka FDU AU poskytli vo svojej inscenácii „Za králikom“ „exkurziu“ do rozprávkového sveta anglického spisovateľa Lewisa Carrolla prostredníctvom hlavnej postavy Alice. Režisérka Monika Kováčová prenikla k notoricky známej rozprávkovej predlohe už od samotného počiatku cez súhlasnú výrazovosť.
Dano miluje Gabiku. Gabika miluje Romana. Oboch mužov miluje Denisa. Dano Denisu nie. Avšak Roman miluje iba hry. Barbados je hra o divadelnej realite a mimojaviskovej ilúzii. Postavy dostali mená po svojich hercoch. Herci vlastnosti po postavách. Aj vzhľadom na to, že niektoré z vzťahov medzi postavami sčasti kopírujú aj realitu, hranica medzi skutočnosťou a fantáziou je v inscenácii Julky Rázusovej viac než tenká.
Keď Werner Schwab v roku 1989, len tak „naverímboha“, poslal svoj text Prezidentky do viedenského Burgttheatru, zdrvujúca interná kritika divadla označila hru ako nehrateľnú a s diplomatickým odmietnutím ju poslala Schwabovi späť.
Po vlaňajšom Stravinského dvojtitule Vták ohnivák a Petruška, ktorý sa na plagátoch Štátnej opery v Banskej Bystrici neobjavoval v reprízach tak frekventovane, ako sa možno marketingovo očakávalo, zaradilo vedenie opery do dramaturgického plánu novú baletnú premiéru. Slávny román Chrám Matky Božej v Paríži sa stal vhodným námetom pre najrozmanitejšie spracovania a verzie. V minulom storočí vznikla v každom decéniu minimálne jedna filmová adaptácia, nemú éru kinematografie nevynímajúc.
„Chcel by som v tomto románe aspoň z jednej strany ukázať celé Rusko,“ napísal v liste N. V. Gogoľ svojmu priateľovi a tútorovi Puškinovi o pripravovanom románe Mŕtve duše. Nevieme, aké správy si dvojica Michal Vajdička a Daniel Majling vymenili elektronickou poštou, ale rozhodli sa Gogoľov román inscenovať v Divadle Andreja Bagara a navyše po svojom.
Martinská dramaturgia (Róbert Mankovecký) si v prípade divadelnej hry Kumšt francúzskej dramatičky Yasmniny Reza nemohla zvoliť lepšie. Nielen kvôli autorke hry, ktorá je prekladaná do nespočetného množstva jazykov a ktorá bola za svoju dramatickú tvorbu dokonca niekoľkokrát ocenená najvyššie stojacou cenou vo Francúzsku - Molierovou cenou. Ale aj zo žánrového hľadiska. Hra je priam školskou ukážkou (v tom najlepšom zmysle slova), ako je možné bravúrnu čistú komediálnu artistnosť spojiť so satirou, a to tak, že satira je vždy jej „dobrou“ podstatou...
Žena, Pánboh, Čertisko a sedem zakliatych – to je názov inscenácie, z ktorého vyplýva, že základom hry sú motívy a postavy z Prostonárodných slovenských povestí nášho národného rozprávkara Pavla Dobšinského. Ak by sme si však mysleli, že ide o rozprávkový titul alebo titul určený deťom, sme na omyle.
„Kedysi,“ píše Cocteau, „sa ľudia vídali. Mohli stratiť hlavu, zabudnúť na svoje sľuby, riskovať nemožné, presvedčiť milovaného človeka objatím, zavesiť sa naňho. Jediný pohľad mohol všetko zmeniť. Ale s týmto prístrojom, koniec je naozaj koncom.“
Neznáma hra neznámeho autora – to je východisko inscenácie S brokovnicou na manžela, pri ktorej sa tvorcovia dokonca netajili inovatívnym kritériom výberu tohto titulu: čím horší text, tým lepšie. Divadlo Aréna si objednalo bulvár a dostalo to, čo chcelo.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.