(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

2009/2010

Home/2009/2010

HUDOBNE CHUDOBNÉ BELCANTO

Z dramaturgického hľadiska sú Belliniho Puritáni najzaujímavejším príspevkom opernej sezóny SND 2009/2010. Naša prvá scéna nimi aspoň čiastočne spláca dlh voči zanedbávaným operám predverdiovského belcanta, z ktorých sa priazni takmer výhradne tešia komické tituly (Donizettiho Nápoj lásky, Rossiniho Barbier zo Sevilly). Puritáni sa v repertoári ocitli po prvý raz v histórii divadla, v celoslovenskom kontexte však SND pred deviatimi rokmi predbehla banskobystrická Štátna opera.

Triešť životov či Smiech a plač nad priepasťou nezmyselnosti?

Oslovujúce a nadmieru aktuálne sú drámy A. P. Čechova aj v XXI. storočí. Naďalej sa javia ako hry, ktoré môžu siahnuť na podstatné témy súčasnosti. Aj preto sa objavujú neustále v nových interpretáciách na všetkých svetových javiskách. Zvláštna odolnosť voči času týchto existenciálnych „komédií“ nám vždy znovu napovedá, že Čechov v dobovej každodennosti objavil archetypálne pradivá základných ľudských neuralgických bodov. Aj dráma Platonov je z tých, čo stále oslovujú.

Hudbu počuť najviac, keď práve žiadna nehrá

V Divadle a.ha tentoraz „premiérovali“ trochu netradične, ale o to vítanejšie. Ak však zaznie meno Milan Sládek, tradícia či skôr jedinečnosť a kvalita sú očakávané. Napriek tomu, že sa pantomimické prvky a vôbec využívanie pantomímy v slovenských divadlách objavuje len zriedka, mladý herecký kolektív nezaostal za kvalitou režiséra.

Mátohy v Nitre

Režisér a scenárista Kamil Žiška sa v novej autorskej rozprávke „Mátohy“ venoval motívom života, lásky a mysticizmu smrti. Rozvinul na Veľkej scéne DAB v Nitre poetiku ľudového divadla, dedinský kolorit blízky juhozápadnému nitrianskemu regiónu. Írečitú výrazovosť výstižným spôsobom vyrozprával detskému príjemcovi rozprávkový príbeh cez prostoreký naturel dedinských postáv a postavičiek.

Skromná, ale elegantná večera na počesť Gombrowicza

Dramatická prvotina Witolda Gombrowicza z roku 1938 je vlastne zdramatizovanou filozofickou esejou, ktorá navonok dodržiava aj isté zákonitosti frašky. Inscenácie Ivony, princeznej burgundskej nezvyknú bývať stávkami na divácku istotu. Dramatik v hre zrkadlí dvorné rituály a „tančeky“ upadajúcej doby, ktorá sa len o pár rokov neskôr preslávila krutými masovými vraždami, tie už nestihli byť zďaleka také uhladené, ako Gombrowiczom zobrazované dvorné intrigy.

Gašparko, Faust a falus

Dezorzovo lútkové divadlo je v slovenskom bábkarstve osobitým zjavom. Jedinečné je i v kontexte celkovej slovenskej divadelnej tvorby. Dosiaľ členovia DLD naštudovali tri inscenácie: Desperanduľa. Strašlivá dcára či spravodlivá zpláta pýchy i márnivej nádharnosti podľa hry Huberta Krejčího (2006), Perún, Hrom bezbožných abo Pogrom slávia od Aladára Hrču (2008) a Gašparkove šibalstvá alebo erotic dobrodružstvá Bob de Nira, ktoré mali premiéru 31. mája 2010.

O neobyčajnej trojkolke

Dramatik, spisovateľ, filmový režisér, výtvarník Fernando Arrabal sa narodil v roku 1932 v Maroku. Patrí medzi najprekladanejších frankofónnych autorov. Napísal viac ako stovku divadelných hier, ktoré sa uvádzajú po celom svete. Jeho dielo je ovplyvnené surrealizmom, dadaizmom, absurdným divadlom a španielskymi tradíciami. To všetko dáva predpoklad, že aj hra “Trojkolka” bude ďalšou z množstva bizarných a provokujúcich hier tohto autora.

Hráči sa iba hrajú?

O Gogoľovi ako dramatikovi nie je veľmi známe, že napísal celkom iba tri hry. Jednou z tých celosvetovo najznámejších hier je Revízor, druhou najhranejšou je Ženba a treťou Hráči, pričom posledná sa neobjavuje často ani na našich javiskách. Všetky tri sú komédie, ktoré na pozadí známych prostredí - úradno-byrokratickom, osobných a rodinných záujmov a prostredia hazardných hráčov – satiricky tnú do boľavých miest každej doby. Gogoľ sa aj s pomocou nich snažil vytvoriť veľmi kritický obraz o svojej dobe, ktorý má svoje opodstatnenie nie iba v spoločensko-politických súvislostiach jeho života, ale aj dnes. Čo sa mu aj podarilo.

Go to Top