Zatiaľ čo dve väčšie slovenské operné scény v ostatných piatich rokoch z javiskového dedičstva Giuseppe Verdiho omieľali Trubadúra a Maškarný bál, menšia Štátna opera v Banskej Bystrici otvorila najnavštevovanejšiemu autorovi širšie pole. V roku 2005 sa popasovala s Attilom a najnovšie siahla po Simonovi Boccanegrovi.
Preklad: Lýdia Magerčiaková Dramaturgia: Monika Michnová Scéna: Jaroslav Valek Kostýmy: [...]
Ak sa povie Ray Cooney, každý hneď vie, o čo ide. Na scéne košického Štátneho divadla sa k tomuto autorovi vrátili po ôsmich rokoch, hru Vydrž, pusinka uvádzali s početnými reprízami od roku 2001. Cooney je doma na viacerých slovenských scénach v Martine, Nitre, Prešove ale aj na Novej scéne v Bratislave.
Také plné divadlo ako na druhej repríze Mikve 30. októbra som ešte v Aréne nezažila. 30. októbra. Je potešiteľné, že exotická hra zaujala slovenského diváka. A že predpoklad úspechu, ktorý v nás navodila inscenácia pražského Národného divadla tejto hry, sa naplnil.
Zaujať dnešné deti, ktoré vyrastajú na počítačoch a televízoroch niečím nedigitálnym je pomerne náročná úloha. Klasické rozprávky o princeznách ťažko obstoja v konkurencii High School Musical alebo Hannah Montany a boj medzi dobrom a zlom nahradili akčné filmy a počítačové hry.
Milý divák, už dlho sa odhodlávam k listu, v ktorom sa Ti chcem túžobne vyrozprávať z mojich strastí a dôvodov môjho trápenia. Moja posledná návšteva však zanechala v mojom vnútri toľko rozporov, bolesti a neznesiteľnej chuti po výkriku, že už ďalej nemôžem odkladať papier a pero a musím sa Ti zdôveriť s mojimi dojmami, ktoré, ako sa posledné roky ukazuje, nezostávajú v polohe citových nálad, ale čoraz viac nachádzam vysvetlenie a opodstatnenie pre ne i hmatateľne.
„Všetko je na predaj“ – tvrdí dramatik a režisér Viliam Klimáček v autorskej čiernej komédii Díleri. Svoje tvrdenie ilustruje sériou bizarných divadelných príbehov, ktoré sa reťazia jeden za druhým a odkrývajú skryté stránky životov tzv. solídnych ľudí, ale aj ľudí pochybných.
Divadlo Thália v Košiciach už niekoľko rokov v každej sezóne zaradí do dramaturgického plánu aj jednu inscenáciu z tzv. hudobného žánru. Možno by to stálo za samostatnú, dôkladnú štúdiu, nakoľko divácky záujem o tieto inscenácie je primárne daný a nakoľko si divadlá s takouto dramaturgiou vyselektujú svojich divákov, ktorých zaujímajú len alebo prevažne tieto inscenácie, a nakoľko je možné túto skupinu divákov charakterizovať aj nižšou náročnosťou na divadelno-estetické hodnoty.
Čo alebo kto je POM POM? Je to zvuk odrážajúcej sa loptičky? Je to nová „puberťácka“ skratka skratky „Pome!“, teda apelatívne „Pom pom!“? Je to hlasová rozcvička barytónov v speváckom zbore učiteľov? Je to klaun, ktorý vie hovoriť len po pompomovsky? Nie! Alebo aj áno. Pom pom je strapaté ryšavé džudo, teda čudo...
Je to veľká udalosť, keď sa na umeleckej škole stretnú ľudia, ktorých spája nielen spoločná láska k divadlu, ale aj priateľstvo a chuť tvoriť nie každý na vlastnom piesočku, ale spolu stavať pominuteľný pieskový divadelný hrad.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.