Inscenácia Objav roka alebo cena za úspech bratislavského Divadla Ludus je druhou premiérou tejto sezóny, ktorá je venovaná tínedžerskej mládeži. Po predovšetkým výrazovej a čiastočne aj významovej aktualizácii Záborského Dva dni v Chujave (dramatizácia uvedená pod názvom na... Dva dni v Chujave), ktorá zosúčastnila jazyk témy a hlavný problém „povesti“ tým, že v druhej polovici inscenácie dej posunula do dnešných čias (okrem iného), Objav roka...
Tých, ktorí sa vyberú do GUnaGu na Žúrku v Londýne čaká oslava ženskej senzuality, zmyselnosti a pôvabu, stretnutie so ženskou krehkosťou aj silou. Pre tých, ktorí majú za sebou anglické skúsenosti, to môže byť stretnutie s minulosťou. Pre dievčatá a ženy, ktoré sa chcú vybrať do sveta ako aupairky, to môže byť výstraha, upozornenie na možné úskalia. Pre jedných, druhých aj tretích je to najmä aktuálne divadlo na aktuálnu tému. Nápadité a súčasné. Napokon, GUnaGu je jedno z mála, ak nie jediné naše divadlo, ktoré v svojich inscenáciách sústavne zaznamenáva slovenské dejiny takpovediac „za pochodu“.
Ionescova Lekcia je skutočne lekciou – pre režiséra i hercov, ktorí ju chcú naštudovať. Nečudo, že si hru vyberajú aj študenti či amatérski divadelníci. Už minulý rok po nej siahol divadelný súbor Etudy, ktorý vystúpil aj na Scénickej žatve 2007, či košický súbor Veritas.
Jevgenij Griškovec /1967/ patrí k tým mladým ruským divadelníkom, ktorí si svoju súčasnosť vnášajú do problematiky scénovania témy ako čosi samozrejmé. Autor, herec i režisér veľmi dobre rozumie súčasnosti a jej vonkajšej ale predovšetkým vnútornej topografii,tak kruto sa zrkadliacej v osudoch dnešných ľudí. Nejedna z jeho hier bola priam hitom nielen na území dnešného Ruska, ale aj mimo neho / Ako som zjedol psa/.
Cesty k úspechu sú rôzne. Dnes, kedy sa často krát stávajú „úspešnými“ podivuhodné kreatúry z televíznych obrazoviek, je poctivá cesta k úspechu zdĺhavá a miestami až odradzujúco tŕnistá. Nové bratislavské divadlo Meteorit, ktoré je veľmi lákavé a na slovenské pomery netradičné svojím medzinárodným hereckým zastúpením, je na začiatku takejto cesty. A keďže začiatky sú vraj ťažké a zrejme, aby ten divadelný umelecký batoh plný príkorí mladí divadelníci uniesli, vydali sa „zlatou“ strednou cestou – nenásilná komercia sa strieda s umeleckými ambíciami v podivuhodnom patvare.
Veselá inscenácia bábkarskej katedry hýri vtipom, sebairóniou a hlavne energiou. To, čo sme ani nečakali, nakoniec prišlo bez ohlásenia a urobilo nám veľkú radosť. Rovnako, ako keď hlavná hrdinka nášho príbehu, Berta Bartolottiová, ktorá je v celom mestečku známa ako nenapraviteľná pôžitkárka, omylom dostala poštou dieťa. Nečakaná situácia však priniesla nečakané zmeny, a tak sa trochu neobratná, trochu nezodpovedná matka pre svoje dieťa zmenila k lepšiemu a on, naopak, k horšiemu. Treba však povedať, že svätuškárovi Conradovi, to nebolo zas tak na škodu. Absolvujúci študent Peter Palik v spolupráci s tretím ročníkom bábkohercov, siahol po u nás neveľmi známej rakúskej autorke, a treba povedať, že vskutku úspešne.
Po rokoch prebíjania sa štátom málo podporovanou alternatívnou scénou, sa Uhlár opäť vracia do prešovského DADu. V roku 2003 pripravil s kolektívom oddaných hercov divadla inscenáciu Prelud. Pokračoval s overenými tvorivými postupmi, ktorým herecký ansámbel divadla rozumie. A celkom zákonite obmieňal aj svoje tradičné témy. Tie sú vždy ukotvené v spoločenskom i osobnom živote. Pre divákov s tradičnejšou diváckou skúsenosťou sú prekvapujúce, šokujúce, neraz aj vzrušujúce.
Kolobeh života a smrti je jednou z nosných tém nielen v umení, ale je to i dôvod ľudského myslenia a úzko súvisí s neustálym bádaním a skúmaním možností, či je smrť naozaj nutnou súčasťou života alebo sa jej dá i predísť či zabrániť. V dnešnom svete je jedným z najväčších pohlcovačov života práve stres, uponáhľaný životný štýl a s tým súvisiace eliminovanie ľudskosti, kríza vzťahov a väzieb. Ďalšími a tými reálnymi a priamo zasahujúcimi sú civilizačné choroby, ktoré sa stali akousi súčasťou súčasného diania, stretávame sa s nimi na každom kroku a žiaľ, človeku, pánovi tvorstva sa s nimi nedarí bojovať.
Inscenácia hry Václava Šúplatu Kráľovský detektív patrí svojim obsahom, rozsahom aj spôsobom realizácie medzi menšie inscenačné projekty. Inscenácia je profesionálne relatívne dobre zvládnutou inscenáciou, realizovanou v pomerne jednoduchej forme hravého divadla, určenou dramaturgiou pre deti od 5 rokov.
Divadlo Nová scéna prinieslo v sezóne 2007/2008 nový muzikálový titul Limonádový Joe s podtitulom westernová revue. To, že tento projekt bol naozaj koncipovaný ako revuálny je z inscenácie zjavné už od začiatku. A to nie len tým, že je rámcovaná revuálnymi až „cirkusovými“ výstupmi dvojice speakrov v zlatých klobúkoch (Jozef Kapec, Martin Mikulášek) a vdovy po Buffalo Billovi (Lucia Vráblicová), ktorí navnaďujú obecenstvo na veľkú show (aj keď pri tom využívajú sled pomerne schematických vtipov a parodizovaných reklám). Predovšetkým celá inscenácia je vystavaná ako sled revuálnych výstupov (niekedy sú dokonca redukované až na gagy), ktoré oslabujú celkovú koncíznosť príbehu o limonádovom pištoľníkovi „divokého západu“. Uzavretosť a vzájomná nekomunikatívnosť jednotlivých výstupov, ich slabé prelínanie majú za následok príbehovú roztrúsenosť, nelogické nadväzovanie niektorých dramatických situácií aj speváckych častí.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.