(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Temná hra s manipulujúcou mocou médií

Nebýva zvykom začínať recenziu chválou, ktorá je pri tejto príležitosti na mieste. Tvorcom DAB v Nitre naozaj treba kvitovať, že aktuálne preniesli súčasný fenomén virtuálnej komunikácie na scénu. Inscenácia hry súčasného amerického dramatika Carlosa Murilla: Dark Play alebo chlapčenské príbehy poskytuje pravdivú výpoveď o obetiach internetovej závislosti. Je hrou o identite, ktorú ľahko môže človek vo svete virtuality meniť, (seba)prezentovať, prípadne sa všakovako projektovať. V tomto zmysle je Murillova hra predovšetkým varovnou výstrahou zo sféry online/ offline sveta.

Charleyho teta: trhanie lupienkov baví – nebaví, …

Charleyho teta (Charley´s Aunt, 1982) je divadelná hra britského autora Waltera Brandona Thomasa stará viac než 100 rokov. Brandon Thomas nepatril vo svojej dobe k obzvlášť úspešným či presláveným dramatikom. Okrem písania skúšal divadelné šťastie aj ako herec, režisér, divadelný podnikateľ. Nečakane sa (po viacerých neúspechoch) preslávil práve spomenutým titulom, napísaným pre obľúbeného londýnskeho komika W. S. Penleyho. Až s Charleyho tetou dosiahol takpovediac svetový úspech. Hra sa okrem európskych dostala aj na americké javiská. Do dnešných čias sa dožila mnohých spracovaní (muzikál, opereta, film) a mnohých verzií, ktoré dramatikov text rôznym spôsobom prispôsobovali, aktualizovali, vylepšovali škrtmi či doplneniami.

RICHARD III. – herec, pre ktorého predstavenie končí tragédiou samoty

Letné shakespearovské slávnosti, ktoré na bratislavskom hrade už prekročili desiaty ročník, majú rovnako svojich skalných, ako aj príležitostných divákov a takisto nemálo odporcov. Formát, ktorý poznáme z okolitých divadelných scén v Čechách a Rakúsku, no funguje aj v iných krajinách Európy, je stále veľkou výzvou pre oslovených umelcov.

A všeličo a všelijako, a naozaj

V Bábkovom divadle Žilina sa po náročnej sezóne s podtitulom „Päť P“, v ktorej naštudovali štyri inscenácie – Pom Pom, Perinbaba, Popolvár a Peter Pan – rozhodli sezónu 2010/2011 venovať jednej inscenácii, ktorú pripravovali počas nadštandardne dlhého skúšobného obdobia. (Okrem inscenácie Epos naštudovali v tejto sezóne aj rozprávku Violka Fialka a Móric Modrý – komornú inscenáciu s dvoma hercami.)

Made in Slovakia

Pod týmto titulom sa prezentoval večer súčasnej choreografickej tvorby, ktorý bol poslednou premiérou Baletu SND v sezóne 2010/11 a súčasne aj prvou premiérou Baletu SND na čele s novým riaditeľom Andrejom Suchanovom, výborným tanečníkom, sólistom, návrhárom kostýmov a v poslednom roku aj povereným riaditeľom košického baletu. Premiéry sa konali 25. a 26. júna 2011 v Historickej budove SND. Názov predstavenia pripomenul návštevníkom minuloročnú záverečnú baletnú premiéru Made in Canada, ktorá sa odohrala s mesačným rozdielom presne pred rokom (22. a 23. mája 2010) za dramatických okolností spojených s výmenou vtedajšieho vedenia Baletu SND.

Donizetti komický i tragický

Posledný premiérový titul sezóny v ostatnom čase viaže dramaturgia banskobystrickej Štátnej opery s festivalom Zámocké hry zvolenské. Na prelome júna a júla 2011 sa tak v programovej ponuke stretli dve žánrovo diametrálne odlišné diela z pera jedného autora. Buffa Nápoj lásky a opera seria Poliuto od Gaetana Donizettiho. Prvá z nich na zámocké nádvorie zavítala v slovenskom preklade, druhá zasa v slovenskej premiére a koncertnej verzii sa pre nepriazeň počasia presťahovala pod „záložnú“ strechu zvolenského činoherného divadla.

Nebotyčné VINY minulé a prítomné alebo Fatálna cesta odnikiaľ nikam

Jedna z najkrehkejších hier klasika americkej modernej drámy, otca hlbinného ponoru do amerického vnímania sveta a duchovnej mnohorozmernosti ľudskej senzitivity na doskách divadla – Eugena O´Neilla – nazvaná Cesta dlhého dňa do noci je jednou z tých drám, ktoré prudkým ožiarením poskytujú vhľad nielen do jednotlivých postáv a ich vzájomných vzťahov, ale ponorom do biografických súvislostí autora a jeho rodinného zázemia vnášajú nové svetlo do pohľadu na samotného dramatika a jeho zložitého rodinného traumatického dotyku s tabuizovaným nepriznávaním starých rán a vín.

Ďalšie dvere, ktorými šťastie neprejde

Hra autora Ďura Papharhajiho je sondou do spolužitia staršieho manželského páru Emy a Emila, ktorých spoločný život je jedným veľkým vzdušným zámkom. Svoju minulosť vystavali postavy na mnohých sebaklamoch a dobrovoľnom zamlčaní pravdy. To bola pre nich jediná možnosť ako uniknúť skutočnosti naplnenej nespokojnosťou a nešťastím.

LaBute a jeho Labute

Neexistuje taká zlá vec, ktorá by nemala aj svoje pozitíva. V živote človeka sa naozaj len zriedkakedy stane taká udalosť, ktorá by pri správnom pohľade a prijatí nemohla priniesť poučenie, vyzretie alebo dokonca istú praktickú výhodu. Rozchody, nech sa v prvom momente zdajú byť akékoľvek dramatické či bolestné, patria práve do tejto kategórie životných skúseností. Dá sa o nich napríklad dobre písať a hrať divadlo. Hra Niela Labutea Some Girl(s), ktorú v preklade Ivany Juríkovej a pod názvom Labute uviedlo študentské Divadlo Lab, je toho dôkazom.

Divadlom sa pomáha aj na Malej scéne

Divadlo z pasáže, Divadlo bez domova a najnovšie aj osamotený projekt Útulku svätej Lujzy de Marillac. Tieto zoskupenia, a áno aj mnohé ďalšie, spája spoločný cieľ. Pomáhať divadlom sebe a iným. Keďže ich úmyslom nie je ani dosiahnuť vysokú estetickú hodnotu ani prezentovať nové réžijné nápady, ale rozpovedať príbeh jednotlivcov, dostáva sa vlastne divadelná kritika na druhú koľaj. Kritik v takomto prípade nemôže hodnotiť kvalitu hereckých výkonov.

Go to Top