Nebude klamstvom, ak Divadlo Andreja Bagara v Nitre pomenujeme divadlom s najvyrovnanejšou dramaturgiou a s jedným z najsilnejších hereckých súborov (predovšetkým mladá generácia) na Slovensku. Premyslenosť ich dramaturgie spočíva predovšetkým vo vyváženej snahe oscilovať medzi jednotlivými žánrami a čo najväčšou druhovou pestrosťou.
Sladká Charity vznikla v roku 1966, v období všeobecného uvoľnenia, končiaceho niekde až snahou rúcať pravidlá – spoločenské, politické či sociálne. Deti kvetov, Living Theatre či 1968 rok u nás – to je iba okraj širokej, všetko strhujúcej rieky, ktorá v nás znie dodnes.
Nie všetky výstupy z predvádzacích skúšok VŠMU sa dočkajú uvedenia aj mimo akademickej pôdy. Je to skôr výnimočná udalosť a určite stojí za pozornosť kritika. Stojíme totiž pred prácou študenta VŠMU, ktorý sa natoľko zahĺbil či zaľúbil do diela, aby ho po úspešnom predvedení pedagógom a spolužiakom po istom dopracovaní ponúkol širokej verejnosti. Pozoruhodné nie je len jeho odhodlanie, ale určite aj vytrvalosť, s akou sa jednému textu venuje.
Býva dobrým zvykom, že v repertoári kamenných divadiel sa pravidelne objavuje jedna z najznámejších Shakespearových hier – Hamlet. Inscenovanie tohto titulu býva výzvou aj pre ostatné typy divadiel: od bábkových cez alternatívne až po divadlá malých javiskových foriem. Úspešné spišskonovoveské mini- divadlo Kontra zas predurčuje, že divák prichádza na ich predstavenia s určitým očakávaním. Toto očakávanie naplnili aj tentoraz.
Písané z predstavenia pre deti, pred ktorým učiteľka prečítala obsah hry, a z večernej premiéry dňa 4.novembra 2011 Nemecká stredoveká legenda o Potkaniarovi, ktorý svojou zázračnou hrou na píšťalke zachráni mesto Hameln nad Vezerou pred zničujúcim premnožením potkanov, je všeobecne známa nielen z vrcholného diela českého spisovateľa Viktora Dyka, ale za posledné obdobie z vynikajúceho bábkového filmu Krysař českého režiséra Jiřího Bártu.
V pomerne krátkom čase po premiére Pavlíčkovho Malého princa pripravil Balet SND svoju druhú premiéru v sezóne 2011/12, ktorou bol Odysseus. Opäť išlo o autorské predstavenie tentokrát skladateľa Michaela Kocába a režiséra a choreografa Ondreja Šotha, ktorí spolupracovali aj na pôvodnom projekte Odyssea, vytvoreného v r. 1986 pre pražskú Laternu Magiku. Súčasnú bratislavskú premiéru Odyssea tvoril stabilný realizačný team O. Šotha. Libreto Zuzana Mistríková a Ondrej Šoth, dramaturgia Z. Mistríková, scéna Juraj Fábry, kostýmy Andrej Suchanov, film Vasyl Sevastyanov.
Slávu Daubnerovú ako herečku, scenáristku a režisérku priťahujú výrazné ženské osobnosti a príbehy, ktoré vyzývajú na feministické umelecké uchopenie. Jeden z jej prvých sólových projektov - Cely - vychádzal z denníkových záznamov výtvarníčky Louise Burgeois.
Tragická smrť umelca vo vzťahu dvoch rovnocenne milujúcich sa partnerov je témou nadčasovou. Netýka sa to iba bežných partnerských spojení ženy a muža. Akékoľvek partnerské vzťahy narúšajúce tradičnú malomestskú pokryteckú geometriu správnosti koho a ako milovať, byť za každú cenu „úspešným“ v spoločnosti, v ktorej žijem, sa stávajú obťažujúcimi a čudnými kultúrno-sociálnymi vzorcami.
Za jednu z najväčších devíz (nielen) divadelnej kritiky 21. storočia osobne považujem jej absolútnu otvorenosť. Vďakabohu, už dávno máme za sebou historické obdobia, keď recenzenti a kritici posudzovali javiskový tvar na základe presne stanovených kritérií určených inštitúciami, ktorých úlohou bolo kontrolovať „správnosť umenia“. A v tomto kontexte je úplne jedno, či hovoríme o diktáte formy (nadradzovanie vysokého umenia nad nízke, presne určený typ verša atď.) alebo obsahu (cenzúra cirkevná, nacistická či komunistická).
Z doterajšej režijnej tvorby Lukáša Brutovského jednoznačne vyplýva, že tento mladý tvorca disponuje schopnosťou vnášať do svojich inscenácií výrazný dramaturgicko-režijný rukopis. Hoci výsledky jeho práce nie sú na rovnakej kvalitatívnej úrovni, všetky jeho javiskové diela - vrátane tých menej vydarených - sa vyznačujú istou spoločenskou senzitívnosťou a vzácnym citom pre aktuálne témy.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.