Lenka Krištofová
Lenka Krištofová je novinárka a filozofka. Vyštudovala filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci doktorandského štúdia absolvovala stáž na Katedre politických vied a v Zentrum für Gender Studies na Brémskej univerzite. Zaujíma sa o rodové štúdiá a filozofické reflexie umenia. Spoluautorsky a redakčne sa podieľala na vzniku prvej vysokoškolskej učebnice rodových štúdií, ktorú v roku 2011 vydalo Centrum rodových štúdií Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2012 – 2019 bola zodpovedná redaktorka rodovo orientovaného časopisu Glosolália. Pravidelne prispieva do rôznych slovenských aj zahraničných periodík.
O štúrovkyniach, mladoňoch a tých ostatných
Podkladom inscenácie Misky strieborné, nádoby výborné realizovanej v Štúdiu 12 je rovnomenná dráma od spisovateľky Jany Juráňovej. Táto divadelná hra bola od svojho vzniku v roku 1997 uvedená dvakrát – v skrátenej verzii ju vo forme scénického čítania predstavilo divadlo Stoka, neskôr ju inscenovalo Rado(sť)dajné divadlo v Kláštore pod Znievom. Tentokrát bola nová premiéra zasadená do špecifického rámca – rok 2015 bol vládou vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra. A práve táto súvislosť sa pri novom uvedení tejto hry so „štúrovskou tematikou“ často skloňovala. Vďaka ironizujúcej línii Misiek, ktorú môže inscenačné spracovanie ešte viac posilniť – ako sa to stalo i v tomto prípade –, bolo však úplne iným druhom spomínania na Štúra a štúrovcov, než na aké sme obyčajne zvyknutí.
Povstanie (podľa siedmich)
V rámci Občianskeho cyklu s podtitulom „Sedem hlavných hriechov“ uviedlo Divadlo Aréna v uplynulých rokoch viacero pôvodných hier venovaných spoločensky často diskutovaným témam a problematickým obdobiam slovenskej histórie (v r. 2005 napr. inscenácia Tiso, v r. 2008 Komunizmus, v r. 2012 Holokaust a i.). Ďalšou, siedmou inscenáciou, predstavujúcou zároveň aj zavŕšenie tohto cyklu, je Povstanie. V Aréne bolo premiérované v predvečer 70. výročia SNP.
Veľké tajomstvo jedného večera v Rechnitzi
V roku 1961 sa na súdnom procese s Adolfom Eichmannom zúčastnili stovky novinárov. Bola medzi nimi aj židovská filozofka nemeckého pôvodu, toho času redaktorka The New York Times, Hannah Arendt. Na základe tejto skúsenosti neskôr napísala správu o „desivej banalite zla, pri ktorej zlyhávajú slová a myslenie troskotá“.[1] Jej svedectvo ukázalo i to, že medzi vojnovými zločincami neboli iba nacistickí štátnici, ale aj neznámi, bežní ľudia, tí „medzi nami“.
Feministická klasika naruby
Inscenovanie feministickej drámy v čase, keď aj v našej krajine obchádza diskusiu o ľudských právach tieň silnejúceho konzervativizmu (dokonca sa hovorí o akejsi „kultúrnej vojne“), je mimoriadne potrebné. Preto je vždy potešujúce, keď sa v repertoári divadla objaví hra od autorky, ktorej poetika a východiská sú explicitne feministické.
Herstória: Gisi Fleischmann
„Ženy históriu vždy vytvárali rovnakou mierou ako muži, nielen sa na nej ´podieľali´. To, čo je dnes iné, je, že si svoju minulosť plne nárokujú a majú prostriedky, vďaka ktorým ju dokážu interpretovať. História nás učí najmä to, že ľudské konanie má svoje dôsledky a isté rozhodnutia nie je možné vziať späť,“ tvrdí zakladateľka feministickej historiografie Gerda Lerner, ktorá v roku 1939 spolu so svojimi rodičmi utiekla pred nacizmom do Spojených štátov amerických.
Nad jej mĺkvym telom
Slávu Daubnerovú ako herečku, scenáristku a režisérku priťahujú výrazné ženské osobnosti a príbehy, ktoré vyzývajú na feministické umelecké uchopenie. Jeden z jej prvých sólových projektov - Cely - vychádzal z denníkových záznamov výtvarníčky Louise Burgeois.
S Kantom a nerozumom na šírom mori
Búrenie vĺn a škriekajúce čajky, ktoré dávajú tušiť loď hojdajúcu sa na mori. Na palube zaoceánskej lode sa plaví takmer slepý profesor Immanuel Kant, jeho manželka a verný papagáj Friedrich. Cieľovou destináciou je Amerika, kde si profesor filozofie má vyzdvihnúť čestný doktorát Kolumbijskej univerzity a kde mu - ako dúfa - tí najlepší odborníci zoperujú zrak postihnutý glaukómom. Na lodi spolu s Kantom, manželkou a papagájom sivým cestuje ešte milionárka, arcibiskup, lodný personál a smotánka. Chystá sa lampiónová slávnosť.
Plač, ktorý stratil dôvod
Dramatička Lenka Lagronová je jedna z najzaujímavejších postáv českej kultúrnej scény, ale popularitu so svojimi drámami získala aj mimo rodnej krajiny. Zaujímavosť tejto autorky a to, že sa jej textom dostáva početných prekladov a inscenovania, spočívajú v jedinečnej poetike, ktorú prináša.
Zem, ktorá je dnešná
Hra Zem sa poslednýkrát hrala v roku 1974 v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. Uvedenie drámy v Divadle Aréna bolo na slovenskom profesionálnom javisku premiérou po vyše 37 rokoch. Zabudnutý Vladimír Hurban Vladimírov sa po rokoch dočkal dôstojného objavenia v rámci slovenského divadelného prostredia.
