(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Miláčik z Paríža v košickej interpretácii

Ostatnou premiérou sezóny 2011/2012 v Štátnej opere v Košiciach bol slávny archetyp francúzskej operety, Orfeus v podsvetí (Orpheé aus enfers) Jacquesa Offenbacha. Antický príbeh z gréckej mytológie o nenaplnenej láske nešťastného tráckeho hudobníka Orfea ku krásnej Eurydike vzrušoval umelcov v rôznych dobách. V historicky prvej opere Euridice (1600) ho zhudobnili florentskí cameratisti Jacopo Peri s Giuliom Caccinim, neodmietol ho ani barokový guru Claudio Monteverdi (Orfeo, 1607), potrebné regeneračné kvality v ňom objavil Christoph Willibald Gluck (Orfeo ed Euridice, 1762) a slávnu Orfeovu áriu Che farò senza Euridice? spieval aj blázon v prvej orfeovskej paródii Il cavaliere errante (1778) Tommasa Traettu.

Podivuhodná oslava dvojstoročnice

Inscenácia je venovaná 200. výročiu narodenia Jonáša Záborského Nemôže byť vhodnejší spôsob na pripomenutie 200. výročia narodenia národovca, kňaza, spisovateľa, dramatika Jonáša Záborského ako uvedenie jeho hry v divadle nesúcom autorovo meno. Dramaturgička M. Kičiňová pre túto príležitosť siahla po viacerých jeho textoch, ktoré koncepčne v duchu samotného Záborského doplnila, aktualizovala a dopísala. Vznikla tak zaujímavá fraška - mozaika, ktorá ponúka absolútne súčasný obraz o Slovákoch nielen z čias Záborského, ale jemne karikovane aj z dnešnej doby.

Vankúše plné farebných snov

O čom snívajú deti? Nenakazené „dospeláckymi“ starosťami, majú hlavu plnú farebných obrazov a príbehov, ktoré sa končia šťastne? V skutočnosti na tom detské snívanie asi tak idylicky nebude, ale v inscenácii PanÁčik, podľa predlohy Jána Uličianskeho, je realita tým posledným hľadaným aspektom. Príbeh sa točí okolo snov a snové je v inscenácii všetko. Presnejšie, snové načisto po detsky - takže veselé, pestré a úsmevné.

Smutné hranice zábavy či zábava na hrane smútku?

Divák, ktorý vyhľadáva umelecký zážitok v odľahčenom komediálnom rámci, je s menom Marivaux určite dobre zoznámený. Zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského siahlo po jeho osvedčenom titule Hra lásky a náhody, ktorý už niekoľko storočí celkom bezpečne plní hľadisko i pokladňu. V podstate banálna zápletka - skúška lásky pomocou zámeny identít, vskutku balansuje na hrane bulváru, no zároveň pod týmto povrchom ponúka množstvo významov, morálnych a intelektuálnych apelov.

Po rokoch ďalší košický pokus o commediu dell´arte

Dramaturg M. Gazdík doplnil repertoár Štátneho divadla Košice o úspešnú českú komédiu na spôsob commedie dell´arte. Po tituloch zameraných najmä na náročnejšieho diváka tak dostáva opäť priestor hra, ktorej výberom sa ponuka divadla rozšírila o ďalší titul, ktorého ambíciou je najmä zabaviť diváka a ponúknuť hercom radosť z hrania a využitie ich komediálneho nadania.

Keď veríš, nájdeš to, čo hľadáš

Súčasná poľská literatúra a dráma, ktorá bola tohto roku prezentovaná aj na Novej dráme v rámci projektu Focus Poľsko, je útočná, trefná, reflektujúca problémy všetkých sociálnych skupín, zachytáva jazyk, konanie, myslenie ľudí, ktorí sa ocitli na periférii spoločnosti, neštíti sa vulgarizmov, násilia, sexu, no zároveň je veľmi citlivá, hĺbavá, melancholická, metaforická, plná básnických obrazov a výrazov, senzitívna voči minulosti.

Klenot dánskej baletnej tradície opäť na scéne SND

Balet Sylfida (La Sylphide) na hudbu Jeana-Madeleina Schneitzhoffera schoreografoval podľa libreta Adolpha Nourrita Philippo Taglioni. Na svetovej premiére v roku 1832 sa na scéne parížskej Opery v titulnej úlohe zaskvela jeho dcéra Marie. Nebol to iba jej osobný triumf, ale aj víťazstvo romantizmu na baletnej scéne. Marie Taglioni svojím účesom s kvetinovým venčekom, bielou mušelínovou ľahkou sukňou, úzkym živôtikom s krídelkami motýľa (podľa návrhu Eugena Louisa Lamiho) sa stala etalónom romantickej baleríny.

Hra na riaditeľa

Inscenácia Kto je tu riaditeľ? nás uvádza do zákulisia jednej počítačovej firmy. Je divadelnou adaptáciou filmu The Boss Of It All (2006) dánskeho filmového režiséra Larsa von Triera (1956). Podobne ako filmové dielo prináša tematiku neúspešného chodu jednej spoločnosti v čase súčasnej hospodárskej nestability a permanentných ekonomických turbulencií. Trier predovšetkým zosmiešňuje tento globálny ekonomický stav, z čoho rozhodne vychádzal i nitriansky inscenačný tím.

Netreba sa vlka báť

Mestské divadlo MDPOH sa zameralo na detského diváka. Dôkazom je aj uvedenie veľmi známej a obľúbenej rozprávky Tri prasiatka. Autorom upravenej predlohy a zároveň aj režisérom a tvorcom hudby a textov piesní je Róbert Mankovecký. Režisér sa rozhodol uviesť na javisko poviedku, či skôr bájku ruského autora Sergeja Michalkova, ktorú upravil spoločne s Rastislavom Ballekom.

Čajka trochu primrznutá, ale stále živá

Vplyv ruského divadla a kultúry na slovenské umenie je neodškriepiteľný a slovenskí tvorcovia sa aj dnes hlásia k odkazom ruských kolegov. Na prelome marca a apríla 2012 Slovenské národné divadlo v krátkom časovom odstupe odpremiérovalo až dve hry ruskej proveniencie. 24. marca Marián Amsler v Štúdiu SND uviedol súčasnú ukrajinskú hru Pohania od nedávno zosnulej dramatičky Anny Jablonskej a 30. marca v Sále činohry český režisér David Drábek uviedol jednu z vrcholných hier Antona Pavloviča Čechova – Čajku. Už sa stalo takmer tradíciou, že Čechov je stálou súčasťou repertoáru SND.

Go to Top