Peter Maťo
Herec, režisér a divadelný kritik. Študoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Prahe a potom divadelnú vedu a kritiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1982 – 1990 bol hercom v súbore Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, kde stvárnil desiatky dramatických postáv. Okrem toho účinkoval aj vo viacerých filmoch, napr. Citová výchova jednej Dáše (1980), Jeden krok od raja (televízna inscenácia 1981), Tisícročná včela (1983) a iné. Pracoval aj ako asistent choreografa v divadle Laterna magika v Prahe a ako režisér pôsobil v Mestskom divadle Ústí nad Labem. V rokoch 2003–2007 bol tajomníkom Správy baletu v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Ako režisér sa podpísal pod viaceré operné inscenácie, napr. Iľja Zeljenka – Bátoryčka v Štátnej opere Banská Bystrica (prvé uvedenie 1996); v Ústí nad Labem režíroval tri opery Giuseppe Verdiho: Maškarný bál (spoločná réžia s Ondrejom Šothom 1996), Rigoletto (1997), La traviata (1998); v Štátnom divadle v Košiciach režíroval Eugena Onegina od P. I. Čajkovského (2000). Po úspešných premiérach v SĽUK-u Chorea slovaca (2010) a Krížom-krážom (2012) nadviazal na libretistickú, dramaturgickú a režijnú prácu. Ako režisér na voľnej nohe sa venuje činohre, pohybovému a hudobnému divadlu aj performanciám tanečného typu. Z posledných realizovaných projektov treba spomenúť prvé uvedenie jednoaktovky Terézie Vansovej V salóne speváčky (2014), takisto prvé uvedenie hry Emancipácia Jozefa Hollého (2015) a inscenáciu Sonety 2016 podľa rovnomennej básnickej zbierky Williama Shakespeara (2017) na pôvodnú hudbu Viliama Gräffingera, s ktorým spolupracoval aj pri inscenácii PamiatKAR, ktorá je prvým uvedením pôvodnej slovenskej hry Petra Lomnického v divadle SĽUK (2018). Je dramaturgom Liptovského divadla tanca (LDT). Predstavuje v ňom autorské projekty slovenských choreografov, hudobných skladateľov, výtvarníkov, študentov tanečných konzervatórií atď. Poslednou inscenáciou LDT, bolo prvé uvedenie tanečnej inscenácie Gräffinger – Dedinský – Piovarči Rozprávky... (2018), podľa klasického baletu Oskara Nedbala Z pohádky do pohádky. V septembri 2015 vyšiel narodeninový mini portrét baletnej majsterky a choreografky Marileny Halászovej. Vyvrcholením úspešnej spolupráce so skladateľom Viliamom Gräffingerom bolo uvedenie pôvodnej slovenskej opery ANTI-GONÉ vo forme hudobnej inštalácie pre hlas a orchester v Novej synagóge v Žiline v marci 2019. V súčasnosti spolupracuje s kolektívom autorov na pripravovanej encyklopédii Dejiny slovenského divadla II. a režijne pripravuje uvedenie pôvodnej hry Eugena Gindla Prípad B.
Holinovej štrbin(k)ová sebatransformácia
V slovenských nárečiach sa slovo „fuga“ používa vo význame „diera“. Hovorový význam slova je škára, medzera alebo žliabok. Fuga s hudobnou skupinou MED bola predposlednou premiérou Divadla a tanečnej školy elledanse Bratislava a pripadla na magický dátum: 12. 12. 2012.
Kedy sa nažerú Vlkove hladné mačky? (Odcudzujúci experiment o bohatstve, chudobe a hladných mačkách v jednej časti.)
Meštianskej plytkej zábave a elegantnej nude sa v profesionálnych divadelných sálach na Slovensku dobre darí. Živé (ne)štátne viacdruhové javiskové umenia pokúšajúce sa reflektovať súdobé témy nášho života v medzinárodnom divadelnom kontexte zastupujú v domácom priestore poväčšine umelci, ktorí rok čo rok musia s ministerskou finančnou almužnou dokazovať svoju profesionálnu opodstatnenosť. „(Ne)bohatý“ štát a „chudobné“ živé umenia sú výsledkom kultúrneho vývoja postkomunistického Slovenska po zamatovej revolúcii.
Lososotvaré tanečné pudy, túžby a prehry…
Medzi 15. a 20. októbrom 2012 sa v Banskej Bystrici uskutočnil už 9. ročník domáceho Festivalu tanečného a performatívneho umenia Štyri (+ 1). Tento rok sa predstavili rôznorodé multidruhové domáce a zahraničné umelecké zoskupenia, ktoré sa usilujú svojimi artefaktmi narúšať stereotypné vnímanie umeleckých druhov ako hudba, tanec, výtvarné umenie či divadlo.
VAŇOVÁ FRAGMENTÁRNA IMAGINÁCIA
Šárka Ondrišová a Peter Groll patria v súčasnosti k umelcom tvoriacim medzidruhové inscenácie, vyznačujúce sa neilustrujúcimi výrazovými prostriedkami. Charakteristickou črtou tejto „introvertnej“ umeleckej dvojice sú filozofujúce hudobno-obrazové polia tancujúcich tiel, hľadajúcich rôznorodé interpretácie svojho krátkodobého pobytu na Zemi.
TOMÁŠIKOVE TANEČNÉ ETUDY Z „MINULOSTI“
Návraty k renesančnému výtvarnému umeniu a tancu nemusia byť vždy spojené s tradičnými výrazovými prostriedkami, ako sú dobové kostýmy, párové pózy, či živé zoskupenia súborov, hrajúcich starú hudbu. V inscenácii Veselosti minulosti ich nahradila reprodukovaná hudobná kompozícia Kataríny Málikovej, plasticky a dynamicky znejúca v prázdnom „svetelnom“ javiskovom priestore choreografa Milana Tomášika.
Úrazy v kabinete kurióznych úkazov
Sláva Daubnerová vo svojej poslednej „iluminačnej“ premiére načrtla množstvo problémov a tém, ako sa „vysporiadať“ s paranormálnymi javmi vyskytujúcimi sa okolo nás. Existujú ešte vôbec zázraky? Môže sa klamstvo povýšené na zázrak v našich „mysliach a rukách“ premeniť na skutočné nesmrteľné umenie?
ZABÚDANIE NA SMRŤ podľa DAUBNEROVEJ
Tragická smrť umelca vo vzťahu dvoch rovnocenne milujúcich sa partnerov je témou nadčasovou. Netýka sa to iba bežných partnerských spojení ženy a muža. Akékoľvek partnerské vzťahy narúšajúce tradičnú malomestskú pokryteckú geometriu správnosti koho a ako milovať, byť za každú cenu „úspešným“ v spoločnosti, v ktorej žijem, sa stávajú obťažujúcimi a čudnými kultúrno-sociálnymi vzorcami.
BANSKOBYSTRICKÝ POSTMODERNÝ BALET NA KAČICI
Dramaturgia divadla Štúdia tanca Banská Bystrica uviedla ako svoju prvú premiéru sezóny 2011/2012 70-minútový postmoderný balet Karla von Kleista a Kataríny Mojžišovej Príliš blízko na návrat / Too close to return. Hlavnou témou tejto autorkinej javiskovej psychosomatickej spovede bolo intenzívne hľadanie „duší“ v desiatich obrazoch „so šiestimi zastávkami, z ktorých niet návratu.“
Danielisove „tekuté“ štruktúry tela
Štúdio tanca Banská Bystrica ešte stále funguje v provizórnych priestoroch ARTkina. Plytké a do šírky natiahnuté javisko sa nachádza pred nariaseným čiernym zamatom, za ktorým je premietacie plátno. Tanečníci spolu s ďalšími tvorcami si ešte dosť dlhý čas počkajú na regulárny, konkurencieschopný scénický priestor. Je zázrak, že v takýchto neprofesionálnych podmienkach ešte stále vznikajú tanečné projekty.
