(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Po rokoch ďalší košický pokus o commediu dell´arte

Dramaturg M. Gazdík doplnil repertoár Štátneho divadla Košice o úspešnú českú komédiu na spôsob commedie dell´arte. Po tituloch zameraných najmä na náročnejšieho diváka tak dostáva opäť priestor hra, ktorej výberom sa ponuka divadla rozšírila o ďalší titul, ktorého ambíciou je najmä zabaviť diváka a ponúknuť hercom radosť z hrania a využitie ich komediálneho nadania.

Keď veríš, nájdeš to, čo hľadáš

Súčasná poľská literatúra a dráma, ktorá bola tohto roku prezentovaná aj na Novej dráme v rámci projektu Focus Poľsko, je útočná, trefná, reflektujúca problémy všetkých sociálnych skupín, zachytáva jazyk, konanie, myslenie ľudí, ktorí sa ocitli na periférii spoločnosti, neštíti sa vulgarizmov, násilia, sexu, no zároveň je veľmi citlivá, hĺbavá, melancholická, metaforická, plná básnických obrazov a výrazov, senzitívna voči minulosti.

Klenot dánskej baletnej tradície opäť na scéne SND

Balet Sylfida (La Sylphide) na hudbu Jeana-Madeleina Schneitzhoffera schoreografoval podľa libreta Adolpha Nourrita Philippo Taglioni. Na svetovej premiére v roku 1832 sa na scéne parížskej Opery v titulnej úlohe zaskvela jeho dcéra Marie. Nebol to iba jej osobný triumf, ale aj víťazstvo romantizmu na baletnej scéne. Marie Taglioni svojím účesom s kvetinovým venčekom, bielou mušelínovou ľahkou sukňou, úzkym živôtikom s krídelkami motýľa (podľa návrhu Eugena Louisa Lamiho) sa stala etalónom romantickej baleríny.

Hra na riaditeľa

Inscenácia Kto je tu riaditeľ? nás uvádza do zákulisia jednej počítačovej firmy. Je divadelnou adaptáciou filmu The Boss Of It All (2006) dánskeho filmového režiséra Larsa von Triera (1956). Podobne ako filmové dielo prináša tematiku neúspešného chodu jednej spoločnosti v čase súčasnej hospodárskej nestability a permanentných ekonomických turbulencií. Trier predovšetkým zosmiešňuje tento globálny ekonomický stav, z čoho rozhodne vychádzal i nitriansky inscenačný tím.

Netreba sa vlka báť

Mestské divadlo MDPOH sa zameralo na detského diváka. Dôkazom je aj uvedenie veľmi známej a obľúbenej rozprávky Tri prasiatka. Autorom upravenej predlohy a zároveň aj režisérom a tvorcom hudby a textov piesní je Róbert Mankovecký. Režisér sa rozhodol uviesť na javisko poviedku, či skôr bájku ruského autora Sergeja Michalkova, ktorú upravil spoločne s Rastislavom Ballekom.

Čajka trochu primrznutá, ale stále živá

Vplyv ruského divadla a kultúry na slovenské umenie je neodškriepiteľný a slovenskí tvorcovia sa aj dnes hlásia k odkazom ruských kolegov. Na prelome marca a apríla 2012 Slovenské národné divadlo v krátkom časovom odstupe odpremiérovalo až dve hry ruskej proveniencie. 24. marca Marián Amsler v Štúdiu SND uviedol súčasnú ukrajinskú hru Pohania od nedávno zosnulej dramatičky Anny Jablonskej a 30. marca v Sále činohry český režisér David Drábek uviedol jednu z vrcholných hier Antona Pavloviča Čechova – Čajku. Už sa stalo takmer tradíciou, že Čechov je stálou súčasťou repertoáru SND.

Anglický román na slovenskom javisku

Nestáva sa tak často, aby sme videli anglickú románovú klasiku v našich divadlách. V tomto prípade dokonca ide o ozajstnú pýchu anglickej literatúry, ku ktorej Divadlo Andreja Bagara v Nitre pristúpilo skutočne bez predsudkov. Pretože Pýcha a predsudok Jane Austenovej (1775 – 1817) patrí do zlatého fondu anglickej literatúry a jeho autorka (spolu so sestrami Brontëovými, ktoré však do literatúry vstúpili o čosi neskôr) otvára dvere do tajomného sveta konvencií a potláčaných citov anglickej spoločnosti spred dvoch storočí.

Javiskový šach v kolísavom tempe

Priniesť počas sezóny na scénu viacero textov od jedného autora je zaujímavý a nie veľmi obvyklý dramaturgický zámer. V nitrianskom Divadle Andreja Bagara takto uviedli trojicu hier od britského dramatika a scenáristu Dennisa Kellyho, ktorý je v súčasnosti „stálicou“ dramaturgie európskych divadiel. Jeho hry sú vždy aktuálne, do značnej miery provokatívne a často mieria priamo na boľavé miesta spoločnosti. Hlavný Kellyho zámer možno však demonštrovať jeho vlastnými slovami z bulletinu Sirôt: „Nezáleží mi na tom, či sa hra publiku páči, alebo či ma za ňu budú nenávidieť. Hlavne chcem, aby sa divák nenudil.“

Niektoré dlžoby iba láska nesplatí

Je ľahké moralizovať o zvrátenom uctievaní peňazí ako všeobjímajúceho božstva, karhať krátkozrakú honbu za mamonom či obklopovanie sa matériou. Britský dramatik Dennis Kelly však vo svojej hre Láska a peniaze stavia otázku inak: Ako čeliť problému, keď trpíme nie vlastnou vinou? Hlavný hrdina David zasvätil svoj život „vyšším“ ideálom, výučbe literatúry. Možno nebyť manželky Jess, nepotreboval by viac, než má, možno by sa neponižoval, nešiel by žobrať, možno by ho nelákalo to, čo nemôže mať, čo je odrazu až také vzdialené...

Všetci proti jednému, jeden nad všetkými…

Anglický dramatik Dennis Kelly píše súčasným jazykom o aktuálnych témach a problémoch dnešného človeka i celej spoločnosti. Jeho hry boli preložené do niekoľkých jazykov a inscenujú sa po celom svete. Jednou z jeho najúspešnejších a najinscenovanejších je DNA, ktorú napísal pre Národné divadlo vo Veľkej Británii v rámci celonárodného divadelného programu Connections 2007. Hra rozoberajúca témy a problémy súčasného spôsobu života tínedžerov sa stala nielen obľúbenou po celej Európe, ale postupne sa dostala aj do osnov anglických stredných škôl.

Go to Top