Cirkus (alebo zabíjať Láskou)
Dramaturgia Divadla Aréna v Bratislave je v kontexte slovenského divadelníctva výnimočná tým, že uvádza nielen neznáme tituly, ale je veľmi otvorená aj radikálnym prístupom ku klasike.
Hlinkovej režisérsky debut v SND
Kvantitou realizovaných réžií sa Andrea Hlinková v sezóne 2008/2009 suverénne zaradila na čelo slovenských operných režisérov: z celkového počtu 11 nových inscenácií v troch slovenských operných domoch sa mladá režisérka podpísala pod štyri, čo predstavuje viac než tretinový podiel na slovenskom opernom koláči (Madama Butterfly a Polepetko v ŠD Košice, Silvano v banskobystrickej Štátnej opere a Opustený ostrov v bratislavskom SND).
Bez nápadu úcta k tradícii nie je divadlom
Štyri roky Petra Dvorského na čele operného súboru košického Štátneho divadla by mohli byť dostatočne dlhou etapou na zanechanie čitateľnej stopy v histórii inštitúcie. V jeho prípade sú jej obrysy viactvaré. V roku 2006 vkročil svetoznámy tenorista do šéfovskej kancelárie, aby prostredníctvom vlastnej umeleckej a osobnostnej autority vrátil operu do povedomia mesta i regiónu. To bola základná úloha a svoje poslanie splnila.
Západná metafyzika z východu
Réžia/Hudba: Kamil Žiška Dramaturgia: Michal Babiak Scéna, bábky, kostýmy: Marieta [...]
Hrdinom proti (vlastnej) kríze
Ostatnou premiérou sezóny 2008/2009 v divadle Malá scéna VŠMU je inscenácia prvotiny Júliusa Barča-Ivana 3000 ľudí, ktorá pochádza z roku 1935. V roku 2009 si pripomíname sté výročie narodenia tohto pozoruhodného a významného slovenského dramtatika, ktorého tvorba so železnou pravidelnosťou zapĺňa repertoár takmer každého slovenského divadla.
Čo všetko o ženách ešte nevieme?
Ako potvrdzuje repertoárový profil malebného Spišského divadla, tento rok poskytla dramaturgia prístrešok aj plodnému a v súčasnosti najhranejšiemu chorvátskemu dramatikovi Mirovi Gavranovi. Ťažko povedať nakoľko uvádzaný titul Všetko o ženách konkuruje titulu Všetko o mužoch.
Aj vy omladnete na nete….
Zrejme žiadne iné divadlo na Slovensku nie je natoľko ponorené do veci a vecičiek, javov a prejavov našej súčasnosti ako Divadlo GUnaGU. Mapuje a reflektuje, čím všetkým žijú obyvatelia našej krajiny. Vytvára divadelné dejiny Slovenska a Bratislavy. Sleduje, aké novodobé trendy vstupujú do slovenskej každodennosti, ako ju ovplyvňujú, ako sa prejavujú a k čomu smerujú. Malé divadielko v suteréne starej Bratislavy dýcha pulzom doby.
Umelecký kompromis v znamení znovuzrodenia improvizácie
Improvizácia patrí k divadlu, tak ako k nemu patria herci, herečky, režisér či kostýmy, hoci jej výskyt nie je ani pravidelný, ani vždy rovnako intenzívny a predovšetkým nie je väčšinou vopred ohlásená. Z improvizácie sa zrodili mnohé divadelné formy, ktoré sú dnes súčasťou dejinného kontextu divadla a čo je obdivuhodné, majú svoje stále miesto i vrámci etablovania alebo vytvárania nových divadelných praktík či trendov.
Mandragora
Zo samotného faktu, že hra N. Machiavelliho Mandragora takmer 5 storočí po jej prvom uvedení sa ešte pravidelne hráva v divadlách, je jasné, že sa jedná o trvalú hodnotu svetovej dramatickej tvorby. Menej jednoznačný je výklad tejto hry: niektorí ju považujú za vtipnú veselohru, iní v nej vidia až hlboké metafory o moci a manipulácii, dokonca metaforu Talianska v dobe Machiavelliho, ktorý (asi ako prvý významnejší politik) ešte len sníval o zjednotenom Taliansku.
George Balanchine – Pas de Deux
Po veľkolepej premiére Ivana Hrozného, na začiatku sezóny (september 2008) v Novej budove SND, pripravil Balet Slovenského národného divadla pre svojich divákov na záver sezóny v Historickej budove SND premiéru P. I. Čajkovského Pas De Deux v choreografii Georga Balanchina. Premiéra sa konala 7. mája v rámci predstavenia Večer klasických choreografií, ktorý sa doteraz skladal z dvoch častí, Čajkovského Serenády v choreografii G. Balanchina a Glazunovho Grand Pas Classique z baletu Raymonda, v naštudovaní J. Changa podľa choreografie M. Petipu. Pas De Deux bolo vsunuté medzi tieto dve, už existujúce časti.
