Zaujať dnešné deti, ktoré vyrastajú na počítačoch a televízoroch niečím nedigitálnym je pomerne náročná úloha. Klasické rozprávky o princeznách ťažko obstoja v konkurencii High School Musical alebo Hannah Montany a boj medzi dobrom a zlom nahradili akčné filmy a počítačové hry.
Milý divák, už dlho sa odhodlávam k listu, v ktorom sa Ti chcem túžobne vyrozprávať z mojich strastí a dôvodov môjho trápenia. Moja posledná návšteva však zanechala v mojom vnútri toľko rozporov, bolesti a neznesiteľnej chuti po výkriku, že už ďalej nemôžem odkladať papier a pero a musím sa Ti zdôveriť s mojimi dojmami, ktoré, ako sa posledné roky ukazuje, nezostávajú v polohe citových nálad, ale čoraz viac nachádzam vysvetlenie a opodstatnenie pre ne i hmatateľne.
„Všetko je na predaj“ – tvrdí dramatik a režisér Viliam Klimáček v autorskej čiernej komédii Díleri. Svoje tvrdenie ilustruje sériou bizarných divadelných príbehov, ktoré sa reťazia jeden za druhým a odkrývajú skryté stránky životov tzv. solídnych ľudí, ale aj ľudí pochybných.
Čo alebo kto je POM POM? Je to zvuk odrážajúcej sa loptičky? Je to nová „puberťácka“ skratka skratky „Pome!“, teda apelatívne „Pom pom!“? Je to hlasová rozcvička barytónov v speváckom zbore učiteľov? Je to klaun, ktorý vie hovoriť len po pompomovsky? Nie! Alebo aj áno. Pom pom je strapaté ryšavé džudo, teda čudo...
Divadlo Thália v Košiciach už niekoľko rokov v každej sezóne zaradí do dramaturgického plánu aj jednu inscenáciu z tzv. hudobného žánru. Možno by to stálo za samostatnú, dôkladnú štúdiu, nakoľko divácky záujem o tieto inscenácie je primárne daný a nakoľko si divadlá s takouto dramaturgiou vyselektujú svojich divákov, ktorých zaujímajú len alebo prevažne tieto inscenácie, a nakoľko je možné túto skupinu divákov charakterizovať aj nižšou náročnosťou na divadelno-estetické hodnoty.
Je to veľká udalosť, keď sa na umeleckej škole stretnú ľudia, ktorých spája nielen spoločná láska k divadlu, ale aj priateľstvo a chuť tvoriť nie každý na vlastnom piesočku, ale spolu stavať pominuteľný pieskový divadelný hrad.
Pri dobrej ruskej klasike človek očakáva, že sa bude baviť. Oficiálne označená za kupeckú komédiu, ktorá pojednáva o vážnych morálnych problémoch vtedajšej spoločnosti, hra Bankrot patrí k pilierom ruskej realistickej drámy. Tohtosezónna divadelná premiéra Spišského divadla, ktorej réžie sa ujal Ján Sládeček – známy divadelný vedec, dramaturg, režisér i pedagóg – však od zábavy mala ďaleko, ak opomeniem tú plytkú – t.j. sexuálne narážky a alkohol.
Jubilejnú 90. sezónu oslavuje Slovenské národné divadlo borením sa s rôznymi slovenčinami. Na oslavu výročia pripravil režisér Roman Polák Hviezdoslavovu hru Herodes a Herodias, ku ktorej by sa hádam aj hodil výkladový slovník (všetci, ktorí nazreli do Hviezdoslavovho prekladu Hamleta vedia, o čom hovorím).
Shakespearova menej uvádzaná hra Dvaja šľachtici veronskí mala slovenskú premiéru v Mestskom divadle Žilina. Stala sa súčasťou ambicióznej sezóny celoslovenských premiér.
Prvá premiéra okrúhlej deväťdesiatej sezóny Slovenského národného divadla patrila Hrám o Márii Bohuslava Martinů. Uvedením tohto javiskového diela si Opera SND pripomenula päťdesiate výročie úmrtia skladateľa. Hry o Márii sa však na doskách našej prvej scény dočkali len koncertného uvedenia s niekoľkými reprízami.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.