Lenka Dzadíková
Lenka Dzadíková vyštudovala teóriu a kritiku divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde bola pri zrode študentského časopisu Reflektor. Doktorandské štúdium absolvovala na tej istej fakulte prácou Prieniky bábkového divadla a popkultúry (2012). Zúčastnila sa viacerých vedeckých konferencií a štúdie publikovala v zborníkoch. Ako členka redakcie festivalových denníkov aj ako porotkyňa sa zúčastňuje festivalov ochotníckeho divadla. Je dramaturgičkou programu pre deti na festivale Dotyky a spojenia. Zakladala a organizovala prvé ročníky projektu Medziriadky. Bola členkou výboru Slovenského centra AICT. Venuje sa recenzistike so zameraním na tvorbu bábkových divadiel a divadelnej tvorby pre deti. Publikuje najmä v časopisoch kød - konkrétne o divadle, Loutkář, Javisko, Bibiana ako i vo viacerých reláciách Slovenského rozhlasu a na internetových portáloch Monitoring divadiel na Slovensku a Mloki. Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave v Bratislave.
Publikácia podnetná aj mimo vied o umení
Slovo inklúzia počujeme na Slovensku čoraz častejšie, no jej realizácia v praxi nie je vždy jednoduchá. Asi najčastejšie sa nám spája s prostredím škôl, mala by však byť celoplošným javom. S rozvíjaním sa občianskej spoločnosti pribúdajú napríklad aj pacientske organizácie, ktoré robia osvetu o ochoreniach – duševných aj telesných, o špecifikách života s nimi. Spoločnosť stále viac považuje za samozrejmé a nevyhnutné (a niečo z toho je ukotvené aj legislatívne), že prístup na verejné miesta bude bezbariérový, že webové stránky budú prispôsobené pre slabozrakých a že ľudia s hendikepom nebudú izolovaní a vyčlenení v ústavoch na okraji mesta.
Nahlas a apelatívne
Už viac ako desaťročie hráva nezávislé „zájazdové“ divadlo Divadelné centrum Martin (DCM) pre školákov a školáčky na celom Slovensku. Postupne rozširovali portfólio spolupracovníkov a režisérov, aj ponuku inscenácií špeciálne pre mládež. V tejto tvorbe reagujú na problémy teenagerského veku a bohatý online život násťročných. Osobitnú skupinu inscenácií z ponuky tvorí tetralógia, ktorú pre DCM pripravil Ján Šimko.
Trocha Cyrano, trocha Frankenstein
Maďarský dramatik István Tasnádi napísal hru Cyber Cyrano v rámci projektu Platforma 11+, ktorý sa realizoval vo viacerých európskych krajinách v rokoch 2009 až 2013. Rozsiahly projekt pod záštitou programu Európskej únie Kultúra (2007 – 2013) si kládol za cieľ podnietiť vznik divadelných hier a inscenácií pre špecifické publikum v teenagerskom veku. Od vtedy hru uvádzajú divadlá v celej Európe. Na Slovensku ju dosiaľ naštudovali raz, v bratislavskom Divadle Aréna v roku 2015, v réžii Simony Nyitrayovej (dnes Křístkovej), účinkovali Judit Bárdos, Roman Poláčik a Andrea Szabová.
Fúzy obyvateľov džungle sa chvejú až do korienkov
V apríli 2019 mala v Bratislavskom bábkovom divadle premiéru inscenácia Neviditeľní. Bola to prvá spolupráca režisérskeho tandemu Mária Danadová – Monika Kováčová z nezávislého zoskupenia ODIVO so zriaďovaným divadlom. Vznikla originálna, novátorská inscenácia, ktorá však bola sčasti „neviditeľná“ kvôli zatvoreným divadlám a zrušeným festivalom. Stihla získať nomináciu na DOSKY i ocenenie na festivale Amplion v Banskej Štiavnici.
Prasatá a ľudia v symbióze
Ten, kto už videl iné inscenácie Šimona Spišáka, to tušil už pred príchodom na predstavenie a ostatným môže tento ironizujúci úvod naznačiť, že nepôjde o pietne zobrazenie rozprávkovej klasiky. Príbeh o Budkáčikovi a Dubkáčikovi začína zvolaním vtáčej diváčky, keď sa spustí dymostroj: „Wau, to je divadelná mágia!“ A je to tak.
Podiškurovať si s Bohom
Do bytostných i spoločenských tém načrel aj bulharský dramatik Stefan Canev a vytiahol za priehršť motívov do svojej hry Druhá smrť Jany z Arcu. Panna Jana sa tesne pred svojou popravou kajá za svoje činy, dúfajúc, že si zachráni holý život a nezhorí na hranici. Dramatik nás však nenecháva sledovať čisté emócie mladej dievčiny pridlho.
Smelo do toho!
Na konci sezóny 2020/2021 sa krátko po sebe konali v slovenských divadlách dve premiéry inscenácií podľa rozprávok Jozefa Cígera Hronského. Najprv v Bábkovom divadle Žilina a o týždeň neskôr v Bratislavskom bábkovom divadle. Nie je na tom nič zvláštne, tieto náhodné „stretnutia“ autorov či dokonca rovnakých hier v repertoároch rôznych divadiel nie sú ojedinelé. Neplánovane potom vzniká tematická sezóna alebo aspoň konfrontácia dvoch inscenácií rovnakej predlohy.
Od slabej predlohy k chabej inscenácii
Divadlo Jána Palárika v Trnave tvorí aj pre detských divákov a diváčky. Ponúka im vlastné inscenácie, no i pravidelné hosťovania iných divadiel, program Čítam, či tu i rôzne tvorivé dielne. K starším inscenáciám, ktoré majú na repertoári (Traja tučniaci, Modrý vták a Malý princ) pribudla Veľryba Gréta.
Neprebudený akurát pre „cieľovku“
Režiséra Mariána Pecka môžeme označiť ako dvojdomého – tvorí pre deti aj pre dospelých, v bábkových divadlách aj v činohre. Z piatich slovenských zriaďovaných bábkových divadiel však režíroval len vo svojom domovskom Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici. To sa zmenilo až v roku 2020. Ako hosťujúci režisér naštudoval inscenáciu v Bábkovom divadle Žilina.
