(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadiel logo
Divadlo
InscenáciaAntoine de Saint-Exupéry: Malý princ
Premiéra1. júna 2012
Divadelná sezóna

Réžia a textová úprava: Veronika Pavelková
Choreografia: Daniela Gaburjaková, Barbora Niklasová, Boris Nahálka, Zuzana Hianíková, Ivana Kučerová, Šárka Ondrišová, Branislav Bašista
Supervízia: Šárka Ondrišová
Hudobná spolupráca: Richard Bešták
Výtvarná spolupráca: Ateliér 307
Svetelný dizajn: Róbert Polák
Produkcia: Marcela Beňová
Malý princ – Ravi Bagin
Kvetina, líška – Michaela Čillíková
Letec – Jozef Štupák
Malý princ (bábka) – Natália Kajzerová, Alica Bukovčanová
Had, zemepisec, socha – Michal Heriban
Účinkujúci – žiaci Tàelledanse a ZUàelledanse
1. a 2. premiéra 1. júna 2012, ellledanse – tanečná škola
Divadlo a tanečná škola elledanse sa rozhodlo vytvoriť všeobjímajúcu inscenáciu pre deti aj dospelých. Siahli po knižnom titule, ktorý všetky vekové kategórie dobre poznajú. Vznikla tak tanečno-divadelná inscenácia Malý princ.
Saint-Exupéryho Malý princ vstupuje človeku do srdca v každom veku. Dokonca je tak úžasný, že v ňom zakaždým môžeme nájsť niečo iné, čo sme si dovtedy nevšimli. Pre tých, ktorí sa ho rozhodnú priviesť k životu, ponúka veľa možností interpretácie.
Divadlo a tanečná škola elledanse sa opäť prejavilo ako milovník zaujímavých výziev a ponorilo sa do hĺbok tohto krátkeho príbehu. Spoločne s divadlom Ludus vytvorili hodinový tanečno-herecký koncert plný rôznorodej hudby, svetiel, zrakových vnemov a fyzických kreácií.
Upraviť text a všetko zrežírovať sa podarilo mladej režisérke Veronike Pavelkovej, ktorá spolu so Šárkou Ondrišovou vytvorila príbeh o malom princovi stratenom na veľkej planéte. Známy príbeh pilota, ktorý stretne v púšti zvláštneho chlapčeka, prerozpráva jedna bábka, herci a tanečníci.
Tvorkyne sa rozhodli celý príbeh okresať a sprostredkovať ho novým spôsobom. Preto sa na scéne zjavujú nielen herci, ale aj tanečníčky a tanečníci všetkých vekových kategórií – od najmenších, asi 6 ročných, až po tých násť-ročných. Dokopy ich je 50, čo je celkom úctyhodné číslo na tak malý priestor. Spoločne pomocou svojich tiel vytvárajú, podporení rozmanitou hudbou a svetlom, planéty, ktoré malý princ navštívil, inokedy lietadlo alebo hada. Miestami živého malého princa nahrádza drobná bábka, ktorú vedú dve dievčatá.
Inscenácia je zostavená z čriepok, ktoré ale vytvárajú akýsi ucelený príbeh o jednom malom a jednom veľkom chlapcovi a jednej krásnej kvetine. Časti hrané a rozprávané sa striedajú s tanečnými. Slovo nás inšpiruje k zamysleniu, či snívaniu a navodí nám predstavu, ktorú potom dotvoria tanečníci. A niekedy je slovo iba akýmsi záchytným bodom, o ktorý sa môžeme na pozadí výrazového tanca oprieť. Slovo sa dokonca stáva čímsi, čo je pre nás najpochopiteľnejšie, i keď možno nie najpresnejšie. A niekedy slovo stojí zase úplne mimo celého príbehu a je nositeľom iba predstavy o postavách, ktoré ho vyslovujú.
Tanec je v tejto inscenácii na prvom mieste. Cez tanec sa zobrazujú nielen veci, miesta, ale aj vlastnosti a pocity. Každá vyobrazená planéta má svoj tanec, svoju hudbu, svoju emóciu. A dokonca má každá planéta aj svojich tanečníkov. Od najmenších roztomilých dievčatiek a chlapca, cez strednú vekovú kategóriu, až po najstaršie mladé „baby“ a muža. Všetci tancujú s vervou a potešením, a nemožno ich hodnotiť prísnymi kritériami práve kvôli ich nadšeniu a snahe. A taktiež kvôli tomu, že sú to všetko študenti tanečnej školy, ktorí sa podujali spolupracovať na tomto tanečno-divadelnom projekte. Pravdepodobne bolo náročné dať dokopy toľko ľudí s rôznymi záujmami a povinnosťami. A predsa sa im podarilo vytvoriť zaujímavé dielko plné citových obrazových vnemov a asociácií. I keď, na druhú stranu, boli niektoré planéty nečitateľné a ťažko rozpoznateľné.
Celý príbeh otvorí kvetina Michaely Čillíkovej, ktorá sa nám predstaví a nezabudne spomenúť aj svojho majiteľa Malého princa, ktorého sa vyberie hľadať. Kvetina má svoj význam pre celú hru, tak ako má význam aj pre Malého princa. Nielen že je rozprávačkou, ale svojím spôsobom posúva ďalej dej. Zároveň odkrýva aj vzťah medzi sebou a Malým princom. M. Čillíková sa počas inscenácie zmení z kvetiny na líšku. Ako líška nám ukáže, ako sa dá ľahko skrotiť. Scéna skrotenia má veľký úspech, v hľadisku sa vtedy ani nedýcha. Všetci čakajú, či sa líška nechá pohladkať.
Dôležitým článkom inscenácie je postava letca v podaní Jozefa Štupáka. Sám pôsobí ako chlapec, a asi aj preto berie Malého princa ako samozrejmosť a vôbec sa nediví, keď sa zrazu zjaví. Je to mladý pilot, ktorý sa nechá vtiahnuť do zvláštneho rozprávania, plného pestrých obrazov.
Tretím spájacím a skoro všade prítomným prvkom je Had Michala Heribana. Had je zlo, ale zároveň aj pomocník. Nič nehovorí, len syčí, plazí sa a tancuje. Pritom presne vieme, o čo mu ide, a prečo sa mu Malý princ nebráni. Had je veľmi živý, čiernobiely tvor, ktorý v závere navždy uspí Malého princa, aby sa ľahšie dostal na svoju planétu.
A nakoniec najdôležitejšia osoba celej inscenácie – samotný Malý princ Raviho Bagina. Malý chlapec Ravi sa veľmi ponáša na princa z knižky. Je to blondiak s vážnou tvárou a veľkými očami. Je presvedčivý a na javisku pôsobí sebaisto. Je to taký malý-veľký princ, ktorý zvládol svoju úlohu. Raviho Malého princa občas nahradí krásna bábka, ktorú spoločne vodia Natália Kajzerová a Alica Bukovčanová. Dievčatá narábajú s bábkou veľmi citlivo. Prepožičali jej aj svoj hlas, aby dotvorili dokonalú ilúziu. Výmeny živého chlapca za bábku prebiehajú rýchlo, občas si ich divák ani nevšimne, pretože je zaujatý čímsi iným.
Pôvab celej inscenácie dotvárajú kostýmy a delenie scény. Pôdorys scény je v tvare písmena T, ktoré je pri pohľade z hľadiska obrátené hore nohami. Vodorovná časť písmena zaberá užší pás v popredí scény. Naľavo z pohľadu diváka je uložená kvetina v kvetináči a krhlička. Napravo je štvorec s pieskom. Obe tieto časti znázorňujú dva svety, dve planéty – planétu Malého princa a planétu pilota. V strede je veľký priestor, v ktorom sa tancuje. Celý obvod javiska je olemovaný čiernou plachtou, aby nebolo vidieť, čo sa deje v zákulisí a zároveň, aby sa divák sústredil len na určenú plochu. Aby sa dotvorila dokonalá ilúzia, používajú sa rôzne farebné svetlá namierené z rôznych bodov javiska. Buď je to osvetlenie zozadu, ktoré oslepuje divákov, alebo z bokov, ktoré zase zvýrazňuje kontúry diania na scéne.
S takto riešenou scénou ladia farebné a nápadité kostýmy. Vždy nové a iné pre každú planétu. Napríklad planéta pijana je vyjadrená tancom v modrých plášťoch s plastovými fľašami. Na inej tancujú okolo zlatej sochy v čiernych a bielych trikotoch so zlatými maskami v rytme „bondovskej“ hudby. Inde sa veľa malých detí ako farebných kvetiniek teší z dažďa, zo životodarnej vody.
Celá inscenácia Malého princa má veľa krásnych obrazov, ktoré chytia za srdce. Nájdu sa však aj také, ktorým ťažšie rozumieť, a preto sa horšie vkladajú do pomyselnej skladačky. Elledanse vytvorilo veľmi zaujímavú inscenáciu, na ktorej spolupracovalo viacero odvetví a divadiel. Je to odvážna zmena a chce to odhodlanie, dať dokopy toľko ľudí, hlavne detí, a všetko „ukočírovať“ tak, aby sa výsledný tvar dal predviesť divákom. Je príjemné vidieť, že už tí najmenší majú záujem ukázať sa a neboja sa vystupovať pred svojimi rovesníkmi. A u tých starších treba kvitovať, že si vybrali radšej divadlo ako internet, či inú záujmovú činnosť dnešnej doby. U inscenátorov zase obdivujem fakt, že sa rozhodli dať dokopy toľko detí a priviesť k životu knihu, o ktorej sa nielen učí v školách, ktorá sama o sebe je učebnicou. Malý princ nám má evidentne stále čo dať.
Zuzana Šnircová
publikované online 31.12.2012

Zuzana Šnircová absolvovala Vysokú školu múzických umení v odbore teória a kritika divadelného umenia. Ako kritička sa zúčastňuje kritických seminárov a divadelných festivalov. Príležitostne prispieva recenziami do projektu Monitoring divadiel. Zároveň je súčasťou redakcie internetového časopisu MLOKi. Pracuje pre Divadelný ústav v oddelení vonkajších vzťahov ako manažérka výstavníckej činnosti.

Uverejnené: 31. decembra 2012Kategórie: Recenzie / Monitoring divadiel

Recenzentka: Zuzana Poliščák Šnircová

Zuzana Šnircová absolvovala Vysokú školu múzických umení v odbore teória a kritika divadelného umenia. Ako kritička sa zúčastňuje kritických seminárov a divadelných festivalov. Príležitostne prispieva recenziami do projektu Monitoring divadiel. Zároveň je súčasťou redakcie internetového časopisu MLOKi. Pracuje pre Divadelný ústav v oddelení vonkajších vzťahov ako manažérka výstavníckej činnosti.

Posledné recenzie

Zanechajte komentár

Zuzana Šnircová absolvovala Vysokú školu múzických umení v odbore teória a kritika divadelného umenia. Ako kritička sa zúčastňuje kritických seminárov a divadelných festivalov. Príležitostne prispieva recenziami do projektu Monitoring divadiel. Zároveň je súčasťou redakcie internetového časopisu MLOKi. Pracuje pre Divadelný ústav v oddelení vonkajších vzťahov ako manažérka výstavníckej činnosti.

Go to Top