RAFAEL
V posledných sezónach venuje Bratislavské bábkové divadlo systematickú pozornosť predstaveniam určeným deťom materských škôl. Vedľa titulov uvádzaných na domácej scéne, počíta vo svojich dramaturgických plánoch aj s tzv. škôlkohrami. Tematicky ide buď o dramatizácie známych rozprávok, alebo o úpravu už existujúcich textov bábkových hier, prípadne o pôvodnú tvorbu pre najmenšie deti.
VIANOČNÝ DARČEK – DIVADLO
Podľa prieskumov pravidelne (to znamená tri - štyrikrát do roka) navštevujú divadlo tri percentá slovenskej populácie. Chodenie do divadla je otázkou (aj) istého návyku, ktorý by sa mal začať budovať už v detstve. Výchova divadlom a výchova k divadlu sa v tom lepšom prípade začína už v materskej škôlke. Je však nepochybné, že dopraviť malé deti zo škôlky do divadla môže byť náročné a zdĺhavé.
NARODENINY – ÚSPEŠNÁ HRA DIVADLA SKRAT
Na úvod by sa žiadalo vyzdvihnúť historický fakt, že dediči výlučne autorského divadla Stoka prvý raz siahli po texte inom ako vlastnom, vytvorenom kolektívne. Keby to bola pravda. Pátranie po mladom írskom dramatikovi Christopherovi McKeyovi je zatiaľ neúspešné, a to aj s takým zdatným detektívom, akým je Mr. Google. O talentovanom Írovi nič netuší.
SVADBY-ZMÄTKY ALEBO FAREBNÝ VIDIEK V HRSTI
Jozef Gregor-Tajovský patrí k dramatikom, ktorí vo svojej tvorbe reflektovali slovenskú dedinu na počiatku 20. storočia. Ale zatiaľčo jeho súčasník Ferko Urbánek sa pozeral na vidiek pomerne privretými očami a úsmevnými pohľadmi a zobrazoval skutočnosť skôr skreslene v intenciách humoru a vtipu, Tajovský bol realistom a tak isto sa staval aj k svojej tvorbe.
SÚČASNÝ TANEC – SMRŤ ZA ŽIVA?
Postavenie súčasného tanca na Slovensku je z pohľadu dvadsiateho prvého storočia viac než alarmujúce. Umelci, ktorí sa rozhodli v tomto žánri „podnikať“ jednoducho neprežijú. Musia „emigrovať“; a nie z politických dôvodov, ako to bolo zvykom kedysi, ale z dôvodov čisto ekonomických, aby nezomreli „od hladu“.
STAČÍ BYŤ, O TO OSTATNÉ SA POSTARAJÚ TÍ S KRÍDLAMI
Biela a čierna. Jin a jang. Zlo a dobro. Jednota a večný boj. Sú tu, hoci ich nevidíme. Sily, démonov a anjelov. Cítime ich, lebo oni sa nás dotýkajú. Hoci ten dotyk nie je fyzický, ale čosi tušíme. Možno práve teraz sa kdesi okolo nás vznášajú a vyzerá to vážne: obaja by chceli zasiahnuť. O tom, ako blízko sú duchovné bytosti alebo energie, ak chcete, rozpráva najnovšie tanečné predstavenie Blízkosť vzdialených zo Štúdia tanca v choreografii jeho zakladateľky Zuzany Hájkovej.
