ŽENSKÝ ZÁKON V MODERNEJ INTERPRETÁCII
Ďaleko sú časy, kedy bolo divadlo oázou krásy, étosu či poézie („morálnou ustanovizňou“, och!). No či chceme alebo nie, pri kontakte divadla s národnou klasikou môže vzniknúť aj nostalgicko-citová situácia preverovania si archetypálnych modelov typických pre určitú societu etnika.
PRÍJEMNÁ SPOMIENKA NA CHAPLINA
Charlie Chaplin je osobnosť, ktorá vždy láka. Tak z diváckeho ako aj z autorského či teoreticko-estetického hľadiska. Púta nielen svojou životopisnou polohou - strasiplnou cestou ku „sláve“, k „bohactvu“ a k početnej rodine, ale predovšetkým tým, ako Chaplin pristupoval k remeslu tak divadelnému či filmovému, akým spôsobom tvoril a aká veľká bola jeho autorská invenčnosť, herecká obrazotvornosť a precíznosť.
SLOVENSKO POHĽADOM SKLADATEĽA ALEBO „SPÍTE“?
„Keby bolo niečo, čo sa ti dá zniesť...“ To si dnes spieva celé Slovensko, a nielen preto, že je to „hit storočia“, hoci je to záležitosť iba posledného desaťročia. V Trnave sa však už vyše pol storočia spieva hit z pera Mikuláša Schneidra-Trnavského: „Ružičky budú včuľ spať...“ V roku 2006 sme si pripomenuli 125. výročie narodenia tohto skladateľa. Divadlo Jána Palárika v Trnave pripravilo ďalší kus do série hier o velikánoch slovenskej histórie a umenia. Paradoxne je autorom i režisérom nie celkom „pravý“ Slovák – rodák z Dolnej zeme Michal Babiak.
INSCENÁCIA V ŠTÝLE IN-YER-FACE DIVADLA
V tomto kalendárnom roku 2007 sa DAB v Nitre akoby sústredilo na tému situácie rodiny. Stačí si pripomenúť rad premiér: Porcia Caughlanová írskej autorky Mariny Carr, Ibsenova Heda Gablerová, Tajovského Statky-zmätky a Matka od Barča-Ivana. Ide vlastne o kompletnú minuloročnú produkciu pre dospelých. Napokon aj rozkošný muzikál pre deti, Veveričky, z dielne J. Uličianskeho a P. Zagara, čo-to o rodine priniesol.
POMODLIŤ A SPAŤ
Koncept snívania je dlhodobo fenomén, ktorí spája vedcov s umelcami. Obe skupiny sa ho snažia vysvetliť a pochopiť. My, laici, siahame v snahe o vysvetlenia svojich snov po lacnom snári, drahom psychoterapeutovi, pokúšame sa ich dešifrovať vlastnými silami alebo sa robíme, že nič.
ČAJKA PODĽA KONŠTANTÍNA GAVRILOVIČA TREPLEVA
Čajka Antona Pavloviča Čechova patrí k hrám, po ktorej siahnu inscenátori okrem iného aj v momente, keď chcú vyjadriť svoj postoj k divadlu a umeniu. A Čechov do nej vložil o divadle, o ľuďoch od divadla, ale mimo neho veľa. Pravdivú a bolestnú túžbu po „pravom umení“. Pravdivé a bolestné stretnutie dvoch svetov - starších literátov a herečiek v kontraste k mladým dramatikom a herečkám. Oba svety odkrývajú drsnú tvár reality ukazujúcu sa na živote nešťastných „hrdinov“.
