Komédia, ktorá funguje univerzálne

Henry Lewis, Jonathan Sayer, Henry Shields: Zbabraná hra
Réžia a preklad: Michal Náhlík
Scéna a kostýmy: Anita Szökeová
Účinkujú:
Annie: Slavomíra Fulínová
Trevor: Ján Ivan
Chris: Martin Juríček
Jonathan: Boris Srník
Robert: Matej Erby
Max: Matúš Buch
Sandra: Júlia Čekeňáková
Dennis: Samuel Gáfrik, a. h.
Divadlo Jonáša Záborského v Prešove už niekoľko sezón nemá interného dramaturga. Túto úlohu pri niektorých inscenáciách preberá externý dramaturg, ktorého má k dispozícii divadlo, resp. prichádza v rámci tvorivého tímu spolu s hosťujúcim režisérom a pri iných produkciách je funkcia dramaturga úplne vynechaná. Nebudeme teraz špekulovať o tom, či je táto koncepcia (ne)dramaturgie v kamennom profesionálnom divadle správna alebo nie, v každom prípade istým spôsobom časť dramaturgických úloh na seba preberá umelecký šéf Divadla Jonáša Záborského, Michal Náhlík, ktorý je i kmeňovým (a zároveň jediným) režisérom tohto divadla. Je teda prirodzené, že v rámci plánovania sezóny sa na repertoár vyslovene dostávajú „kúsky“, ktoré práve Náhlík ako režisér vyhľadáva.
Takouto produkciou je i mnohými cenami ovenčená komédia Zbabraná hra. Za všetky ocenenia spomeňme aspoň cenu Laurenca Oliviera za najlepšiu komédiu z roku 2015, v roku 2016 Molièrovu cenu za najlepšiu komédiu, v roku 2017 cenu TONY za najlepšiu scénografiu… Niet sa čomu čudovať, pretože svet divadla je pre divákov zaujímavý. Sledovať to, ako sa na premiére detektívky v podaní amatérskeho divadelného krúžku technickej univerzity začínajú diať pre divadelníkov tragické, ale pre divákov komické veci, je zábava. A to, že sa táto hra dostala na Slovensko, je naozaj hodné povšimnutia. Britský humor totiž absolútne dokonale funguje na medzinárodných scénach, a tak treba rešpektovať fakt, že autorské trio predáva túto inscenáciu ako hotový produkt, ktorý treba len presne podľa návodu (rozumej režijnej knihy) poskladať. Na tomto mieste by sa teda dalo sporiť o tom, nakoľko, a či vôbec, je do inscenácie vložený režijný rukopis Michala Náhlíka ako tvorcu, treba ale pripomenúť, že spôsob hereckej práce a práce so scénografickými prvkami v DJZ, podobne ako aj v ďalších slovenských divadlách, je značne tradičný. Režisér teda vytvoril pre herecký súbor – v tomto prípade z polovice obsadeným novými členmi – priestor na štylizované, fyzicky, technicky a časovo precízne využitie hereckých výrazových prostriedkov. Okrem toho bol i prekladateľom a upravovateľom textu, kde musel zohľadniť a nájsť aj drobné finesy v rámci jazykovej odlišnosti postáv (nárečie, slang, prízvuk a pod.) Postaral sa aj o hudobnú dramaturgiu, ktorou bol v duchu štylizácie textu výber známych hudobných motívov z filmu Pulp fiction a ústredného motívu seriálu Vraždy v Midsomeri.
Poďme však k textu Zbabranej hry. Amatérsky divadelný krúžok pripravuje svoju ďalšiu premiéru, tentoraz detektívku Vražda na Havershamskom panstve. Diváci vchádzajú do Historickej budovy DJZ a usádzajú sa na svoje miesta počas posledných úprav scény, do ktorých je prizvaný i nič netušiaci divák. Vzniká tak vtipná úvodná interaktívna mizanscéna, ktorá publikum pripravuje na to, že toto nebude obyčajné predstavenie, na aké je v Prešove zvyknuté. Herci v rolách pomocníkov sa teda predierajú pomedzi divákov, oslovujú ich, vyzývajú na spoluprácu pri oprave scény, či hľadaní strateného CD. Nasleduje posledný pokyn a hra sa začína. Na panstve nájdu mŕtvolu pána domu. Všetci sú podozriví, každý má motív, príbeh sa zamotáva a rozmotáva príchodom najlepšieho detektíva v okolí. Pri vystúpení amatérskeho súboru s obmedzenými možnosťami, nielen finančnými, ale i personálnymi, sa väčšinou improvizuje, a tak to dopadne i na tejto premiére. Hoci dôjde i k vražde, mŕtvola nie je vždy na svojom mieste, scéna odpadáva a neskôr sa i rozpadáva a postavy si podávajú rekvizity, ktoré nemajú s daným výstupom nič spoločné (namiesto kľúčov kvety, namiesto zápisníka váza…), ani prechod z jednej miestnosti do druhej nevychádza podľa plánu, nehovoriac o tom, čo robiť, keď sa dvere nedajú otvoriť, jedna z postáv na scéne odpadne, iná nepríde, či ďalšia príde, keď nemá, alebo je len imaginárna… Ako v správnej detektívke napokon dôjde i k rozuzleniu a, našťastie, prežijú všetci prítomní…
Čo sa týka textovej stránky, treba oceniť paródiu na triviálne detektívky, briskný anglický humor, divadelné odkazy. Dôležitú úlohu v tomto divadelnom tvare hrá scéna, ktorej fungovanie je naplánované do najmenších detailov. Na rozmery prešovského javiska historickej budovy DJZ ju prispôsobila a kostýmy navrhla Anita Szökeová. I to však bolo z väčšej časti prevzaté z originálu. Scéna pozostáva z troch častí. Prvou je interiér panstva, ktorý kopíruje zjednodušenú dobovú obývaciu miestnosť s centrálnou pohovkou. Druhou je vytvorenie akéhosi poschodia v pravej časti javiska, na ktorom sa nachádza náznak pracovne. Treťou je zákulisie, ktoré najprv len v náznakoch (cez okno, dvere), ale neskôr počas postupného rozpadávania sa scény funguje ako samostatný rovnocenný hrací priestor.
Herecké obsadenie v inscenácii Zbabraná hra bolo zvolené ako spojenie skúsených hercov súboru (B. Srník, J. Ivan, M. Erby a S. Fulínová) s novými členmi (M. Juríček, M. Buch, J. Čekaňáková a hosťujúci S. Gáfrik). Slavomíra Fulínová ako Annie hrá kulisáčku. Práve ona začína interakciu s divákmi v úvodnej scéne na javisku. Svoju postavu hrá ako insitnú, plachú, pre vec oddanú divadelníčku zo zákulisia, ktorú situácia donúti zmeniť priority a objaví lákavý svet herectva. Fulínová dostáva priestor na to, aby rozvinula svoje komické zručnosti. Pracuje najmä s mimikou a pohybom, nebojí sa uťahovať si sama zo seba. Ján Ivan v úlohe Trevora je Zvukárom, ktorý aj reálne pracuje so zvukmi. Jeho postava je epizodická, viac pracuje s hlasom, keďže dáva pokyny spoza mixpultu umiestneného za divákmi, jeho postava je azda najmenej vďačná, keďže by mala pôsobiť štylizovane i civilne zároveň. Celkovo však svojím výzorom (tvrdý rocker v koženom odeve), spôsobom chôdze i správaním dopĺňa panoptikum postáv. Aj Boris Srník ako Jonathan, teda mŕtvola, je len vedľajšou postavou, ktorá je ale vystavaná práve na jeho zmysle pre humor a načasovanie konania. Asi najväčšiu plochu spomedzi už skúsených hercov DJZ má Matej Erby ako Robert, ktorého hrá v duchu predpísanej štylizácie ako prepiateho, dôsledného amatérskeho herca s veľkými gestami a výraznou mimikou. Práve toto spojenie prehnaného hrania „dôslednej artikulácie“ a jemnej jazykovej nečistoty (napr. spodobovanie) v kopiacich sa groteskných mizanscénach vytvára prvky komiky, ktoré Erbymu v podobných inscenáciách (napr. Saturnin) už akoby prischli. Nováčik v Divadle Jonáša Záborského, avšak nie na profesionálnej scéne, Martin Juríček (predtým člen Spišského divadla) dostal príležitosť ukázať svoje herecké schopnosti v postave Chrisa, režiséra predstavenia a zároveň i detektíva v samotnej hre. Juríček sa svojich postáv zhostil sebavedomo, oddeľuje ich aj fyzicky, aj spôsobom hrania. Matúš Buch ako Max je komickou figúrkou, ktorá svoju postavu v hre a v zmysle hry musí prehnane štylizovať a, oproti ostatným postavám, aj značne prehrávať. Sandru hrá Júlia Čekeňáková, i ona je vysoko štylizovaná, avšak pri vystúpení zo svojej „postavy“ do akoby reálnej postavy herečky preukazuje zmysel pre komédiu a zveličenie. Napokon podobne i hosťujúci Samuel Gáfrik v úlohe starého pomocníka Dennisa stvárňuje túto vďačnú figúrku so svojským šarmom. Zdá sa, že i drobné herecké nedokonalosti, či neskúsenosť hereckého kolektívu sa dajú odpustiť, keď vnímame divadelnú inscenáciu ako stelesnenú radosť z divadla.
Zbabraná hra je pre hercov fyzicky i technicky náročné predstavenie, avšak pre divákov veľmi príťažlivé. Potenciál výborného textu a mladého hereckého kolektívu je veľký a dáva priestor na to, aby táto inscenácia zvládla viacero úspešných sezón.

Hana Rodová

Hana Rodová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a estetika na Prešovskej univerzite v Prešove. V rokoch 1999–2001 publikovala recenzie v časopise Javisko. Bola účastníčkou a neskôr lektorkou viacerých divadelných dielní a workshopov, príležitostne sa venuje divadelnej dramaturgii. Od roku 2009 spolupracuje na projekte Monitoringu divadiel na Slovensku. Od roku 2001 pôsobí ako redaktorka, dramaturgička a režisérka v Slovenskom rozhlase.