FRANZ A MILENY

Dramaturgia: Martin Gazdík , Scéna a kostýmy: Kateřina Bláhová , Hudba: Juraj Péč. Réžia: Viktor Kollár. Účinkujú: Branislav Bajus, Zuzana Šebová, Barbora Bazsová.
Premiéra: 10. februára 2007 v Štúdiu DJP v Trnave
Franz Kafka predstavuje výzvu. Pre literárnych historikov, teoretikov, pre čitateľov. Režisér Viktor Kollár sa v Trnave pokúsil prekonať bariéru, strach zo zložitosti Kafkovho diela uvedením hneď dvoch v jednej sezóne. Okrem románu Amerika zdramatizoval aj jeho korešponciu s Milenou Jesenskou, nedosiahnuteľnou láskou.
S Milenou sa Kafka stretol len zopár ráz, ale v oboch tieto stretnutia dlho doznievali. Milena bola vydatá a svojho muža sa nechcela vzdať, no ku Kafkovi ju viazalo vášnivé puto. Vedela, že ich láska – ale aj jeho zhoršujúci sa zdravotný stav – ho ničí, snažila sa zmierniť jeho utrpenie. Vedel to aj Kafka, no bola preňho drogou. Nakoniec ju však požiadal, aby mu viac nepísala. Jeho fyzické a psychické zdravie už boli natoľko podlomené, že zakrátko po ich definitívnom rozlúčení zomrel.
Na vytvorenie divadelnej inscenácie z korešpondencie Kafku a Jesenskej bolo treba ich emočne bohatý príbeh vtesnať do dramatickej formy. Avšak bez toho, aby to zostalo len plochým recitovaním alebo dialógom Franza a Mileny. Kollár to vyriešil umnou štylizáciou postavy Mileny. Stvárňovali ju dve herečky súčasne. Barbora Bazsová a Zuzana Šebová. Pohybovali sa synchrónne, ale i samostatne po malom javisku Štúdia, každá z nich jedinečná a originálna. Bazsová pôsobila subtílnejšie, detskejšie, no i chladne a vyrovnane až drzo. Šebová bola ženská a vášnivá. Obe Milenu predstavili ako racionálnu ženu, dnes by sme povedali feministku, ktorá sa nechala zlákať Kafkovým čarom, vedomá si nebezpečenstva. Zobrazovali ju pri bežných činnostiach ako varenie a kúpanie, pričom jej myšlienky neustále patrili Kafkovi.
Ako Kafka sa predstavil Branislav Bajus. S jeho tmavými vlasmi, v dobovej veste a nohaviciach sa v ňom môže nájsť i vizuálna podoba s Kafkom (najmä pri tlmenom svetle). Bez prudkých výbuchov a emočných vzruchov zorbazil Kafkovo rozrušenie len v pohľade, gestom. Jeho rýchla dikcia pripomínala vyťukávanie do písacieho stroja. Bajus uchopil postavu citlivo; s režisérom dali prednosť prieniku do zákutí Kafkovej mysle pred povrchným zobrazením jeho života. Erotiku, dôležitú v Kafkovom živote, vulgárne nezdôrazňovali. Herci erotickú náklonnosť postáv však zobrazili dôsledne a dostatočne jasne.
Svietením i kostýmami vyvolali inscenátori atmosféru začiatku 20. storočia – občas herci vyzerali pod prudkým bielym svetlom ako z čiernobielych fotografií, inokedy svietenie pripomínalo starý, zažltnutý listový papier. Ich konanie vhodne podfarbovala aj hudba, melancholická, zvláštne rytmizovaná.
Zohľadňujúc pragmatické hľadisko – inscenácia trvá presne tak dlho, ako má. Niečo vyše hodiny. Divák sa nedokáže dlhšie sústrediť na takú intímnu drámu dvojice, ani hereckí partneri by viac „neustáli“. Dobrého veľa škodí. Tvorcovia – vrátane hercov zo seba vyťažili maximum. Úsporným gestom, ale hlbokým ponorom do textu i psychiky postáv.

Dária Fojtíková Fehérová

Absolvovala štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, doplňujúce pedagogické štúdium so zameraním na detskú dramatickú tvorivosť a postgraduálne štúdium na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde obhájila prácu Estetika súčasnej slovenskej dramatiky. Venuje sa divadelnej kritike, publicistike a dramaturgii, aktívne sa zúčastňuje domácich aj zahraničných odborných podujatí, konferencií a festivalov. Absolvovala viacero zahraničných kritických workshopov (AICT, Mobile Lab). Predmetom jej záujmu je súčasná slovenská dramatika, tendencie a nové smery v inscenovaní, ako historička skúma osobnosti slovenskej divadelnej réžie. Venuje sa aj ochotníckemu divadlu, najmä ako členka odborných porôt. Od roku 2010 pracuje v Divadelnom ústave, od roku 2022 ako vedúca Centra výskumu divadla. S festivalom Nová dráma spolupracuje od roku 2009, v roku 2025 sa stala jeho riaditeľkou. V súčasnosti je podpredsedníčkou Slovenského centra AICT a zastupuje Slovensko v medzinárodnom ExCome. Je spoluautorkou monografie Ferdinand Hoffmann. Kritik, dramaturg, režisér... (spolu s Vladimírom Štefkom a Martinom Timkom), autorkou kapitoly Činohra 1949 – 1956 v publikácii Dejiny slovenského divadla II., je autorkou odborných štúdií v odborných časopisoch a zborníkoch a venuje sa aj divadelnej recenzistike. Pohostinsky prednáša na Akadémii umení v Banskej Bystrici.