(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Slovenské národné divadlo, Bratislava (činohra)

Home/Slovenské národné divadlo, Bratislava (činohra)

Matkina guráž v SND

Matkina guráž Georga Taboriho je veľmi intímna, autobiografická hra. Jej hlavnými postavami sú Elza Tabori a jej syn – dramatik, režisér, herec, jedna z najvýznamnejších osobností divadla 20.storočia - George Tabori. Spomienky matky na jeden deň v 1944. roku, keď len vďaka šťastnej náhode a zhode okolností neskončila v osvienčimskom tábore smrti, zaznamenal jej syn.

Čajka trochu primrznutá, ale stále živá

Vplyv ruského divadla a kultúry na slovenské umenie je neodškriepiteľný a slovenskí tvorcovia sa aj dnes hlásia k odkazom ruských kolegov. Na prelome marca a apríla 2012 Slovenské národné divadlo v krátkom časovom odstupe odpremiérovalo až dve hry ruskej proveniencie. 24. marca Marián Amsler v Štúdiu SND uviedol súčasnú ukrajinskú hru Pohania od nedávno zosnulej dramatičky Anny Jablonskej a 30. marca v Sále činohry český režisér David Drábek uviedol jednu z vrcholných hier Antona Pavloviča Čechova – Čajku. Už sa stalo takmer tradíciou, že Čechov je stálou súčasťou repertoáru SND.

O láske, sexe, vzťahoch, sláve, umení a iných hodnotách či úskaliach na sklonku života

V Slovenskom národnom divadle sa starší človek opäť stáva hravým „dieťaťom“. Tentoraz však nesníva o tom, čo zažije, ale skôr o tom, čo už zažil. Tvárou v tvár blížiacej sa smrti si tým viac váži prítomný okamih. Tému dôležitosti príjemných spomienok prinášajú na scénu veľkej Sály činohry SND herci, ktorí rovnako, ako ich postavy, starnú s noblesou, šarmom a humorom. A tak aj tí mladší si v hľadisku môžu uvedomiť, že žiť sa naozaj oplatí čo najradostnejšie.

Nielen o lakomstvo ochudobnený Lakomec

Niet pochýb, že diela Jeana - Baptista Poquelina Molièra na Slovensku zažili veľa slávy a úspechov. Mnohé z inscenácií dokonca divadelní historici označujú za legendárne. Len zo Slovenského národného divadla sú to napríklad syntetické a spoločensky úderné inscenácie Mizantropa (1940) a Zdravého nemocného (1943) Ján Jamnického, rozmarné a hravé výklady Škola žien (1948) a Meštiaka šľachticom (1960) Karola L. Zachara alebo politicky angažované interpretácie Tartuffa v réžii Viktora Šulca (1936) a neskôr Jozefa Budského (1946), ktoré divákom kládli jasné politicko-spoločenské otázky, ale aj odpovede.

Mechúrik-Koščúrik: Mierne inscenovaný koncert

Titul pre najmladších divákov v činohre SND je žiaducim prvkom repertoáru. Svedčí o tom aj značný divácky dopyt. Kým opera aj balet majú inscenácie pre deti v ponuke, činohra po dlhšej dobe uviedla rozprávku až v roku 2008. Autorom textu aj režisérom Kocúra na kolieskových korčuliach bol Ján Uličiansky. Inscenácia mala derniéru na začiatku roka 2011.

Stratená civilizácia?

Na úvod zamyslenie: Činohre SND patrí uznanie za to, že siahla po progresívnej, novej hre súčasného autora. Je to opäť americký dramatik, čo má svoju logiku: americkí dramatici musia myslieť na diváka, inak doma nemajú šancu. Taká je história a tradícia amerického divadla „stredného prúdu“, ktoré až do 60. rokov minulého storočia bolo považované vo veľkej väčšine za podnikateľskú činnosť.

KEĎ Z VRABCA JE HNEĎ DRAVEC…

Dnes už môžeme vyhodnotiť, že divadelná sezóna 2010/2011 v SND pod vedením generálneho riaditeľa Ondreja Šotha bude v histórii 91-ročného divadla patriť k tým slabším. A to aj napriek tomu, že víťaznou inscenáciou tejto sezóny v celoslovenskom meradle v rámci divadelných ocenení DOSKY ´11 sa stala práve produkcia SND Coriolanus v pohostinskej réžii Slovinca Diega de Breu, ktorú však dohodla ešte predchádzajúca garnitúra.

„Koniec je už v začiatku a aj tak pokračujeme“

Kapriciózny a paralyzovaný, sluha a hodnostár, klaun a kardinál, pozorujúci a slepec, cítiaci a arogantný... Prvý a druhý... ale aj druhý a prvý. Všetko sa dá zameniť a pritom sa nič nezmení. Realita trvá či stagnuje, nech je tam ktokoľvek. Šach hrajú dvaja, ale na jednej čierno-bielej šachovnici a s očakávaným a bezvýchodiskovým priebehom. Starý kráľ, ktorý nevyhrá, bude nahradený mladším kráľom, ktorý prehrá o trošku neskôr.

Túžba ako groteska

Činohra SND siahla po náročnom titule, na druhej strane, ako dokazuje aj táto inscenácia, divácky vďačnom. Hry Tennesseeho Williamsa, jedného z najvýznamnejších amerických i svetových dramatikov, tento divácky potenciál majú, a zvlášť možno jeho najznámejšia hra Električka, zvaná túžba.

Go to Top