(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

2023/2024

Svätožiara nad Stokou

Začnem takto: Blaho Uhlár príliš neobľubuje, keď niekto doslovne analyzuje či interpretuje obrazy inscenácií jeho divadla – Divadla Stoka a hľadá v nich univerzálne platné vyjadrenia. Divadlo sa má žiť, každý v ňom vidí niečo iné, divák sa nemá čo ulievať, sám si vytvára vlastné významy a pohľady zložené z dekomponovaných súčiastok pokriveného sveta. Zážitok nedostane zadarmo, len tak. Nič nie je úplne jednoznačné, v podstate všetko môžeme obrátiť naruby.

Humanizmus verzus popkultúra

Ježiš Kristus – človek, prorok, učiteľ. Ako historická postava bude vždy objektom výskumu – relikvie či predmety, ktoré údajne používal, sa (s dovolením cirkvi) podrobujú testom nových technológií. Pre veľkú časť obyvateľov zemegule je Kristus Boží Syn, vďaka ktorému sa po smrti dostanú do nebeského kráľovstva. V roku 2021 sa k rímskokatolíckej cirkvi hlásilo takmer 1,4 miliardy ľudí a katolíci tvorili 17,67 % svetovej populácie. Azda aj preto cirkev stále okolo neho udržuje auru mysticizmu.

Surreálne výjavy zábudlivej pamäti

Reflexia 30. výročia rozdelenia Československa priviedla divadelných tvorcov oboch krajín v príslušných sezónach k vzájomnej spolupráci, pričom výsledkom je niekoľko zaujímavých inscenácií. Z koprodukcie Slovenského komorného divadla v Martine a Městských divadel pražských vzišla autorská inscenácia Iokasté, ktorá sa síce téme Československa priamo nevenuje, ale originálnym spôsobom, s nadhľadom a iróniou prostredníctvom antických mýtov komentuje toxické prejavy maskulinity v súčasnom svete. Inscenácia je tiež súčasťou konceptu RE: CYKLUS (recyklácia scénografie v troch inscenáciách Slovenského komorného divadla v Martine), ktorý bol nominovaný v ankete DOSKY na víťaza v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle. K vzťahom medzi českým a slovenským národom sa humorným spôsobom vyjadruje napríklad inscenácia Bratislavského bábkového divadla a divadla Drak z Hradca Králové Zapísaný spolok slovenských a českých bábkarov uvádza: Zbojník a Gašparko. V sezóne 2023/2024 vznikol z námetu o rozpade Československa v spolupráci Divadla Andreja Bagara v Nitre a Horáckeho divadla v Jihlave ďalší veľmi podnetný scénický čin – Pomlčka.

Neprenosná nostalgia

Rozprávkový muzikál Povala (A padlás) je legendárne dielo maďarského hudobného skladateľa Gábora Pressera a libretistov Dusána Sztevanovityho a Pétera Horvátha. Základnú zápletku tvorí príbeh štyroch zabudnutých duchov (Princ, Lampáš, Chlapec, Ozembuch), ktorí sa snažia skontaktovať Prievozníka, aby sa dostali do vzdialenej zeme spomienok. Zrazu nájdu tú správnu povalu, kde stretnú priateľov – Rádia, Mišku, Babi – a superpočítač Robinson. Dej, hoci má jednoduchú štruktúru, ponúka mnoho tém, ktoré oslovia aj dospelého diváka, napríklad osamelosť seniorov, dôležitosť priateľstiev a vytrvania v ceste za svojimi snami.

Rozprávka o zavírenej Bratislave. S pesničkami

V Bratislave je viacero možností, kam sa vybrať s deťmi do divadla – od výpravných inscenácií Slovenského národného divadla až po nenáročné „divadielka“ hrávané v mestskom parku. Zastúpenie tu majú všetky druhy (opera, balet, činohra, bábkové divadlo) a široké je aj kvalitatívne spektrum. Na deti vo svojej dramaturgii myslí aj mestské Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava. Pod svojou značkou reprízuje Tri prasiatka, ktoré vznikli ešte v roku 2012, v roku 2022 tam naštudovali bábkovú inscenáciu Websterovci: Lili a ukradnutá sieť. Nová „dobrodružná rozprávka o Bratislave pre deti a rodičov s pesničkami“ Terezka a Stratočas na ňu nadväzuje dramaturgicky (témy virtuálneho sveta a bezpečnosti na internete) a rovnaký je aj základ inscenačného tímu.

Na ceste k sebapoznaniu cez umenie

Tvorcovia združenia Batyskaf uvádzajú, že sú kultúrna multižánrová platforma, ktorá podporuje vznik mladého a progresívneho umenia v Bratislave. V portfóliu majú viaceré projekty prepájajúce rôzne umelecké formy a technológiu s divadlom. Do svojho najnovšieho diela s názvom The Break up (Tí druhí) oslovili rumunskú umelkyňu Ioanu Păunovú. Tá v spolupráci so slovenskou performerkou Martou Blaškovou, scénografom Matejom Sýkorom a programátorom Borisom Vitázkom vytvorila interaktívnu performanciu o vzťahovej blízkosti a následnom odcudzovaní sa ústiacom až do rozchodu.

Už ani detská izba nie je bezpečná

Spomínate si na svoju detskú izbu? Na príjemné obdobie, keď to bol priestor na hranie, zábavu, v staršom veku úkryt pred otravnými dospelými, pred prvými sklamaniami a zlomeným srdcom. Štyri steny, ktoré si spomínajú na príbehy dospievania. To je pomerne idylická predstava, ale aká je skutočnosť? Platí to aj dnes? Vedia dospelí, rodičia, učitelia, kamaráti, blízki, čo sa tam deje? Veď zatvorené dvere sú zárukou istoty chráneného teritória adolescenta a na dverách pre istotu nápis Zákaz vstupu alebo iný typ výhražného označenia.

Čičvákov cirkus na Puntile je „ľudovou hrou“ o dnešných pomeroch

Slovenské divadlá sa dramatikovi Bertoltovi Brechtovi už dlhšiu dobu akoby programovo vyhýbali. S výnimkou inscenácie Opera za tri groše z roku 2023 (Jókaiho divadlo v Komárne, réžia Sebestyén Aba) sa na našich javiskách takmer desať rokov neinscenoval žiaden text tohto nemeckého dramatika. Brecht ako dramatik, režisér a mysliteľ pritom patrí ku kľúčovým zjavom európskeho divadla. Na Slovensku sa tvorcovia s jeho poetikou, ale aj estetikou epického (rozumej dialektického) divadla vyrovnávali väčšinou ťažko – Brecht bol skrátka problém.

O strate pamäti bez vulgarizmov  

„Nezávislé“ divadlá, ktoré k svojmu prežitiu potrebujú finančnú podporu Fondu na podporu umenia, nemajú v súčasnosti na ružiach ustlané. Financií pre ne nepribúda. Tých pár, čo podporu dostanú, si môže gratulovať. Gratulovať si môžu aj členovia tvorivého zoskupenia Trio Olga. Na predstavenie Memoroom sa im podarilo získať grant a v diele načrtnúť niekoľko problémov spojených s duševným zdravím jednotlivcov. Odľahčeným spôsobom hovoria napríklad o téme straty pamäti blízkeho človeka.

Píše sa rok 2164 a nikomu to nepovedzte, ale ja nie som šťastná

Divadlo Petra Mankoveckého (ďalej DPM) programovo prináša generačné, predovšetkým existenciálne témy. Inscenácie reflektujú vnútorný stav človeka, často vekovo blízkeho tvorcom inscenácií, ktorý sa zmieta v komplikovaných medziľudských vzťahoch a hľadá svoje miesto v rovnako komplikovanej spoločnosti. Sondou do duše a mysle súčasníka kladúceho si otázky o zmysle bytia je aj najnovšie dielo DPM Amatéri.

Go to Top