(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

2013/2014

Home/2013/2014

Veristická bodka za náročnou sezónou

Veristické „dvojičky“ Sedliacka česť a Komedianti (CAV/PAG) patria najmä od druhej polovice minulého storočia k repertoárovým stáliciam slovenských operných divadiel. Aj v košickom Štátnom divadle sa so železnou pravidelnosťou dostávali na plagát v každej dekáde jeho existencie – súčasné naštudovanie je v poradí piatym, pričom predchádzajúca inscenácia v réžii Pavla Smolíka (1992) sa dočkala obnovenej premiéry (1999). V kontexte ostatných dvoch sezón, kreovaných tímom Karol Kevický (umelecký šéf súboru)/Linda Keprtová (dramaturgička), možno voľbu populárnych opusov akceptovať ako vyváženie pomerne náročne nastavenej dramaturgie, nesúcej sa pod mottom „divadlo v divadle“: Predchádzajúce tituly (Belliniho Námesačná a Straussova Ariadna na Naxe) sú pre košický súbor i jeho diváka novinkami, pričom najmä v prípade Straussovho titulu ide o vysoko exkluzívne, interpretačne i recepčne neľahké sústo.

Muzikálový experiment v elledanse

Veľký muzikálový boom, ktorým si Slovensko po revolúcii prešlo v deväťdesiatych rokoch a v prvej dekáde dvadsiateho prvého storočia, sa zdá byť momentálne na ústupe. Príťažlivý žáner je síce ešte stále považovaný za jasný divácky ťahák a aj relatívne nové divadlá ako košické Divadlo Cassia či Ďurovčíkov Heineken Tower Stage na ňom zakladajú svoju obchodnú politiku, máloktorá produkcia si získa širší ohlas či odborné uznanie. Možno za ochladnutím muzikálového entuziazmu stojí aj finančná kríza – obyčajne to predsa len nie je žiaden lacný špás, alebo skôr Slovensko len čaká na nové strhujúce kusy druhého Jozefa Bednárika.

Láska a sadizmus v Európskej únii a v európskom grantovom mechanizme

„Radosť – jasná iskra bohov, elyzejskej dcéry hlas, teraz s láskou nevýslovnou ku svätyni vedieš nás. Tvoje kúzla prinavrátia, čo zlá doba nechráni – všetci ľudia budú bratia pod tvojimi krídlami.“ Tak znie Schillerov rovnomenný básnický fragment Beethovenovej Ódy na radosť, ktorá sa stala hymnou neustále sa zjednocujúcej Európskej únie. Tej EÚ, ktorá na jednej strane reprezentuje naplnenie utopickej predstavy rovnocennosti, vzájomnosti, pomoci a zachovania diverzity európskych národov, a na strane druhej zas presadzuje politický diktát nanucovaných pravidiel, priorít, stratégií plánovaného rozvoja či komplikovanej administratívy a byrokracie spojenej s európskym grantovým systémom. Európa teda otvára svoju náruč, ale pozor, nie zadarmo.

Voľné radikály zakladajú divadlo v Prešove

Fenomén single ľudí (tých, ktorí žijú sami) od revolúcie závratne naberá na sile. Rôzne viac (americkí vedci) či menej („lajfstajlové“ magazíny) závažné výskumy vidia ako dôvody buď snahu mladých ľudí venovať sa kariére, nebyť na nikom závislým, alebo neschopnosť prispôsobiť sa životu v páre. V hre Michaely Zakuťanskej postavy nehľadajú reálne dôvody, prečo žijú single život, skôr ich zaujíma, čo vo svojom single živote budú robiť práve dnes. Každý jeden moment môže byť pre každého z nich kľúčový pre ďalší (možno už nie single) život.

Svetská krása alebo úskalia ľudovej slovesnosti na javisku

Ako prvú premiéru novej sezóny uviedlo Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre inscenáciu, ktorá je zaujímavou z viacerých pohľadov. Divadlo umne využilo úvodný deň festivalu Divadelná Nitra a stanovilo práve naň dátum premiéry, čím na seba upriamilo pozornosť festivalových hostí. Pozornosť divadelných odborníkov, ktorí inscenácie bábkových divadiel, určené detskému divákovi, sledujú sporadicky, navyše upútalo meno režiséra inscenácie. Do bábkového divadla sa po 25 rokoch vrátil režisér Roman Polák . Aký to teda bol návrat?

Sherlock Holmes by mal fungovať, aj keď spieva

Od zlúčenia spevohry s činohrou v Prešove ubehlo už osem rokov. V čase zlučovania sa mnohí diváci obávali (a niektorí aj tešili), že v prešovskom divadle sa úplne prestane spievať a modernejšia činohra prevalcuje predvídateľnú operetu. Nestalo sa. Prešovská opereta sa „rebrandovala“ na svetový muzikál a zo „zmeny názvu“ doteraz úspešne ťaží. Takmer každý rok Divadlo Jonáša Záborského uvedie svetovú premiéru hudobno-divadelného diela a v závislosti od témy či spevavosti skladieb vypredáva svoju Veľkú sálu (ktorú už využíva takmer výlučne na muzikály a rozprávky).

FARBATOLÁRIUM a všetci budú farební

Bábkové divadlo na Rázcestí v spolupráci s hosťujúcou študentkou Akadémie Umení v Banskej Bystrici M. Kováčovou pripravilo v poradí tretiu časť projektu určeného najmladším divákom – batoľatám. Prvá inscenácia Batolárium sa tešila a teší hojnej návštevnosti, a tak sa inscenátori rozhodli rozšíriť interaktívne predstavenie o ďalšie dve časti – Aquabatolárium a Farbatolárium. Laboratórium pre batoľatá si teda berie pod divadelný mikroskop farbu a maľuje na bielom podklade čarovnú ilúziu fantazijných svetov.

Túžobné pohľady do nekonečna a zmarené zjavenia

Nerekonštruujme, neresuscitujme, nepokúšajme svoju minulosť, ak chceme nejaké reminiscencie alebo UMRET – umeleckú retrospektívu (vynález J. Satinského, ako tvrdí v Dni radosti), lebo sa nám to vypomstí. Ale ak tak už činíme, potom sa hlboko zamyslime nad možnými dôsledkami svojho rozhodnutia...

Bodka za Európskym hlavným mestom kultúry Košice 2013 prebehla so cťou

Činoherným titulom Svedectvo krvi slávnostne uzatvorilo Štátne divadlo Košice nielen oficiálne ročný projekt Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013, ale aj trojicu inscenácií, ktorými sa zapojilo do spomínaného projektu: balet Sándor Márai (jún 2013), opera 66 sezón (december 2013) a činohra Svedectvo krvi (december 2013).

Fantomas a lovci popkultúrnych motívov

Dezorzovo lútkové divadlo, bábkové divadlo, ktoré programovo tvorí pre dospelého diváka, pripravilo svoju desiatu inscenáciu. Do tohto počtu započítali aj tvorbu v línii Slovenského marionetového divadla, kde oživujú tradíciu kočovných bábkarov. Hlavným prúdom ich tvorby sú však inscenácie, ktoré výrazne čerpajú z popkultúrnych motívov, premieňajú popkultúrne ikony, inšpirujú sa filmom, reklamou a kultúrnym mainstreamom. Na deň presne do roka od uvedenia marionetového muzikálu o Sandokanovi prezentovali „marionetový zombie horor“ Fantomas a Lovec zombíkov.

Go to Top