Dominika Široká
Dominika Široká je absolventkou bakalárskeho štúdia teorie a dějin dramatických umění na Univerzite Palackého v Olomouci. Momentálne sa ako držiteľka štipendia DAAD venuje magisterskému štúdiu divadelnej vedy na Univerzite Ľudovíta Maximiliána v Mníchove. Prispieva do divadelných periodík Svět a divadlo a kød so zameraním na nemeckojazyčné divadlo a nezávislú scénu. Objavuje sa v redakciách festivalových spravodajov (Divadelní Flora Olomouc, Instropolitana project, Ost-ra-var).
O morálnej a režisérskej kondícii na Slovensku
V kontexte Slovenského národného divadla, ako aj divadelnej tvorby na Slovensku, sa na projekt Desatoro nedá spomínať inak než s nadšením. Chceli ste odpoveď na dnešnú krízu morálky sekularizovanej spoločnosti 21. storočia? Nech sa páči, prečo nezinscenovať rovno samotnú božskú zmluvu? Päťhodinová púť útrobami slovenského divadelného kolosu ponúka ku každému prikázaniu jedno zastavenie a originálnu divadelnú poviedku, ktoré na netradičných herných miestach a v nečakaných situáciách prehodnocujú základné morálne piliere našej kultúry. Navyše, keďže bolo každé z prikázaní zverené jednej režisérskej osobnosti z mladej alebo strednej generácie, vzrušujúca koláž desiatky odlišných poetík je zároveň jedinečnou prehliadkou mladého slovenského režijného divadla. Recenzentovi neostáva iné, než porovnávať.
Muzikálový experiment v elledanse
Veľký muzikálový boom, ktorým si Slovensko po revolúcii prešlo v deväťdesiatych rokoch a v prvej dekáde dvadsiateho prvého storočia, sa zdá byť momentálne na ústupe. Príťažlivý žáner je síce ešte stále považovaný za jasný divácky ťahák a aj relatívne nové divadlá ako košické Divadlo Cassia či Ďurovčíkov Heineken Tower Stage na ňom zakladajú svoju obchodnú politiku, máloktorá produkcia si získa širší ohlas či odborné uznanie. Možno za ochladnutím muzikálového entuziazmu stojí aj finančná kríza – obyčajne to predsa len nie je žiaden lacný špás, alebo skôr Slovensko len čaká na nové strhujúce kusy druhého Jozefa Bednárika.
Nový priestor podnikol expedíciu na javisko
Občianske združenie Nový Priestor začína po roku od založenia už aj produkčne klíčiť. Práve performance Micro v macro, ktoré v júni uvideli diváci v A4-nultom priestore, je totiž inscenačným prvorodencom tohto bratislavského projektu. Relatívne nové centrum pre súčasný tanec sa síce primárne venuje organizácii vzdelávacích tanečných workshopov, no netají sa ani ambíciou rozšíriť svoje aktivity aj o teatrologický výskum tejto u nás málo prebádanej oblasti.
Tanečný dom elledanse originálne posúva vlastné hranice
V Bratislave sa mdlé divadelné ovzdušie konečne trochu rozvírilo. Dôvodom je prvá inscenácia šiestej sezóny elledanse Dlhá noc, v ktorej sa tento tanečný dom neobvykle spojil s konverzačkami presláveným divadlom GUnaGU. Poprvýkrát tak Šárka Ondrišová pustila na svoj baletizol čistokrvných činohercov a pokúsila sa z nich počas jedného skúškového obdobia „vystrúhať“ performerov. Z Viliama Klimáčka zas režiséra pohybového divadla.
Aj opatrnosť môže byť na škodu
Je výborné, že sa mladá humenská režisérka Adriana Totiková začala kontinuálne venovať inscenovaniu súčasnej svetovej drámy. O to záslužnejšie, že v prípade poľského Ingmara Villquista (Taká fajn baba ako ty, Mestské divadlo Žilina) a Brita Petera Quiltera (Ráno po, Divadlo Aréna) ide zároveň o ich prvé slovenské uvedenia.
