V Štátnom divadle v Košiciach nezabudli na deti ani v tejto sezóne. Pripravili pre ne klasickú rozprávku o troch prasiatkach, ale trochu netradične. Košické divadlo siahlo po texte od Ľubomíra Feldeka, ktorý z troch dávnych anglických prasiatok spravil tri súčasné slovenské a z jeho vlka sa vykľul úžerník. Feldekova hra je zbavená niekoľkých rozprávkových klišé, ktoré od tejto notoricky známej rozprávky očakávame.
Divadlo Andreja Bagara sa najmä vďaka dramaturgickému vedeniu Svetozára Sprušanského každou sezónou úspešne zaraďuje medzi popredné slovenské divadelné scény. Divadlo každý rok uvádza na veľkej scéne tituly, ktoré uspokoja komerčne zamerané publikum (Sladká Charity, Pýcha a predsudok) a v komorných priestoroch Štúdia dostávajú stále väčší priestor mladí tvorcovia a tituly, ktoré sa uvádzajú v slovenskom divadelnom kontexte po prvýkrát.
Aristofanova komédia Lysistrata dostala na Malej scéne STU podtitul Bujará falická komédia. A ten evokoval, že inscenácia bude neviazaná a bez zábran. Čo skutočne aj bola, od začiatku až do konca.
Kultúrny bod Stanica Žilina-Záriečie sa za niekoľko rokov svojej existencie vyprofiloval okrem iného na jednu z najvýznamnejších základní pre tvorbu a reflexiu súčasného tanca na Slovensku. Na pôde Stanice už vzniklo niekoľko tanečných projektov, ďalším koprodukčne pomáha a pravidelne ich prezentuje.
Portrét Manon - - tak nazval po rokoch (konkrétne v roku 1894) Francúz Jules Massenet jednodejstvovú reminiscenciu na svoju najúspešnejšiu operu Manon, skomponovanú v roku 1884. O deväť rokov neskôr si ten istý príbeh Prévostovej novely vzal za operný námet aj Giacomo Puccini.
Odpozorovať a parodovať alebo len preniesť pokusy a omyly zo všednosti do iných svetov? Tých svetov je v Shakespearovej najhranejšej komédii hneď niekoľko. Nielen každodennosť zemitej smiešnosti, ale aj roztopašnosť pažravosti, či zasnívanosť roztúženia a snov, ale aj obšírny svet predstáv a sebaklamov.
Ako je v Divadle Jozefa Gregora Tajovského už tradíciou, aj počas tohtoročných Zámockých hier zvolenských uviedli svoju poslednú premiéru v sezóne. Tentokrát súbor zvolil osvedčený titul, ktorý plní pokladnice na celom svete a baví divákov, hoci kritikov už menej. Autor bláznivej komédie Lekárske tajomstvo Ray Cooney sa vskutku nesnaží o povesť intelektuálneho autora. Jeho jediným cieľom je pobaviť publikum, ale tu autorova skromnosť nie je na mieste, pretože jeho humor neurazí ani najinteligentnejšieho diváka.
Šárka Ondrišová a Peter Groll patria v súčasnosti k umelcom tvoriacim medzidruhové inscenácie, vyznačujúce sa neilustrujúcimi výrazovými prostriedkami. Charakteristickou črtou tejto „introvertnej“ umeleckej dvojice sú filozofujúce hudobno-obrazové polia tancujúcich tiel, hľadajúcich rôznorodé interpretácie svojho krátkodobého pobytu na Zemi.
Návraty k renesančnému výtvarnému umeniu a tancu nemusia byť vždy spojené s tradičnými výrazovými prostriedkami, ako sú dobové kostýmy, párové pózy, či živé zoskupenia súborov, hrajúcich starú hudbu. V inscenácii Veselosti minulosti ich nahradila reprodukovaná hudobná kompozícia Kataríny Málikovej, plasticky a dynamicky znejúca v prázdnom „svetelnom“ javiskovom priestore choreografa Milana Tomášika.
Rumunsko a Poľsko sú zdanlivo odlišné a vzdialené krajiny. Napriek tomu majú niečo spoločné. Obe sú veľkými európskymi štátmi, neporovnateľnými rozlohou a počtom obyvateľov so Slovenskom. Vzájomné vzťahy týchto krajín sú však aj napriek tomu plné predsudkov. V očiach Poliakov, ale i väčšiny Stredoeurópanov (vrátane nás) je Rumunsko vnímané ako zaostalá balkánska krajina, čo je opäť stereotyp.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.