(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadiel logo

Recenzie / Monitoring divadiel

Hrôzostrašné iba v názve

Predstavte si, že navštívite dom, z ktorého vás groteskne pôsobiace bábiky nechcú pustiť von. Alebo sa vám počas kradnutia v ňom prihovorí duch mŕtveho dievčaťa. A čo by ste urobili v prípade, keby vás čarodejnica premenila na jabloň? Tieto a mnohé ďalšie príhody ponúka britský spisovateľ, maliar, ilustrátor a karikaturista Chris Priestley v knihe Příšerné příběhy strýce Montaguea. Hrdinom je chlapec Edgar, ktorý má záľubu v počúvaní strašidelných príbehov zberateľa predmetov, strýka Montaguea. Strýko býva v opustenom dome na konci lesa. Kniha je vďačným námetom na spracovanie, či už filmové, alebo divadelné. Autorovi sa darí postupne vytvárať atmosféru napätia, využíva detailné opisy na zachytenie hrôzostrašných postáv a prostredia. Okrem toho čitateľa neraz prekvapí pointa príbehu. Prozaický text (napr. dlhé opisy atmosféry, prostredia vnútorného sveta postáv) podnecuje predstavivosť čitateľa a jeho tranformácia do javiskovej podoby je pre inscenátorov výzvou.

Čítať ďalej

Od monumentálnosti k minimalizmu, od archaickosti k súčasnosti

Staroveké dejiny a následne literatúra i divadlo obdarili ľudstvo veľkými a silnými ženskými postavami. Z tých starozákonných, hebrejských to bola Ráchel, jedna z dvoch Jakubových žien. Historická postava, ktorú Židia vnímajú ako matku národa, keďže z jej dvoch synov Jozefa a Benjamína sa rozrástol v Egypte rod na národ, by mohla byť skôr symbolom ženy, ktorá si svojou túžbou, láskou, pokorou i ponížením „vymodlí“ deti a pri pôrode zomiera (Gn, Jakub, 29 – 35).

Čítať ďalej

Edmond Rostand sa nemusí obracať v hrobe

Čo znamená byť dramatikom? Čo ho inšpiruje? Čo ho oberá o energiu? Ako naňho vplýva tlak producentov? Je možné obrniť sa voči hereckým manierom? Nielen tieto, ale aj ďalšie otázky ponúka dramatický text Edmond z pera francúzskeho herca, režiséra, filmového scenáristu, dramatika a prozaika Alexisa Michalika. K napísaniu hry o údele dramatika ho inšpirovalo divadelné predstavenie Zamilovaný Shakespeare, ktoré mal možnosť vidieť v Anglicku. Ako hovorí: „Pre mňa bola inšpiratívna myšlienka porozprávať privátne okolnosti, s ktorými Shakespeare zápasil, keď sa topil v dlhoch a keď našiel inšpiráciu na napísanie jedného zo svojich najslávnejších diel. A to vďaka krásnej múze. Pýtal som sa sám seba, prečo sme niečo podobné neurobili vo Francúzsku.“

Čítať ďalej

Večera bez dámskej volenky

Divadlo Viola prinieslo na prešovskú divadelnú scénu premiéru kabaretnej hry s názvom ODAMŠENEODAM (Vydám sa či nevydám). Žáner kabaretu ponúka bohatý priestor na výber tém, či už komediálneho, alebo dramatického charakteru. V prípade Divadla Viola sa tvorcovia rozhodli touto formou spracovať motívy životov výnimočných žien z česko-slovenskej histórie. Kabaret o ženách pre ženy, z ktorého možno aj muži odídu nežnejší a bohatší.

Čítať ďalej

Nie je neskoro zmeniť smer

Otočte kone! (Smrť Jozefa Chovanca) od Jána Mikuša, scenáristu a režiséra, zakladateľa nezávislého kultúrneho centra Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši, je jednou z víťazných hier súťaže pôvodných dramatických textov v slovenskom a českom jazyku Dráma 2020, ktorá získala Cenu Štátneho divadla Košice. Text má skôr charakter divadelného scenára a obsahuje už pomerne konkrétnu víziu inscenačného spracovania. Samotná inscenácia vznikla v koprodukcii nezávislého kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik a Činohry Štátneho divadla Košice v rámci projektu Medziscéna.

Čítať ďalej

Výzva pre študentov

Websterovci – meno pavúčej rodiny, ktorú pozná hádam každé dieťa na Slovensku. Najskôr sa predstavili vo večerníčku (RTVS 2017), potom knižne (Slovart 2017, pokračovanie 2019) a nakoniec na filmovom plátne (2022). Autori textu Katarína Kerekesová, Vanda Rozenbergová, Zuzana Križková, Juraj Raýman, Zuzana Dzurindová a Peter Nagy priniesli do tém slovenských rozprávok svet pavúkov s ich radosťami a trápeniami. Keď hľadali meno pre hlavných hrdinov, slovná hračka web – sieť im priniesla nové impulzy

Čítať ďalej

Pocit plavby s prúdom aj proti nemu

Choreograf Andrej Petrovič je známy ako nezávislý tanečný tvorca s jedinečným a originálnym jazykom. Zároveň vstupuje do tanečných inscenácií ako mentor. Pred príchodom do Baletu Štátneho divadla Košice na miesto umeleckého šéfa mal skúsenosti s prácou s veľkými zriaďovanými baletnými telesami (napr. Balet Slovenského národného divadla, inscenácia Tempest). Jednou z kľúčových bola pre Petroviča ako tanečníka spolupráca na inscenácii medzinárodného divadelného štúdia Farma v jeskyni Refuge/Útočiště. Skúsenosti z choreografií súčasného tanca a fyzického divadla ovplyvnili jeho cit pre dôležitosť témy a jej pohybové stvárnenie na javisku. Po úspešnom pôsobení v zahraničí preto v Štátnom divadle Košice tvorí spôsobom nie veľmi spätým s klasickým chápaním baletu, ale skôr s menej zaužívanými formami či dramaturgickými štruktúrami, ktoré otvárajú priestor aj pre nových divákov. Taká je aj autorská inscenácia Extáza/Obrazy o nej, ktorú vytvoril spolu s hudobníkom Vladislavom Šarišským.

Čítať ďalej

Trochu porcelán, trochu obyčajný plyš

Po typicky rozprávkových tituloch – Smelý zajko (2016), O troch krásach sveta (2018) a Pom Pomove rozprávky (2019) si umelecké vedenie zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského zvolilo pre detských divákov a diváčky náročnejší a menej známy titul. Kniha Eduard a jeho zázračná cesta americkej spisovateľky Kate DiCamillo vyšla v slovenskom preklade Márie Štefánkovej v roku 2014.

Čítať ďalej

Medveďku, daj labku (vojakovi Petrovi)

V počiatkoch profesionalizácie bábkarskej tvorby na Slovensku dominovali repertoárom divadiel príbehy, ktorých hrdinami boli antropomorfizované zvieratá. Súčasťou divadelnej tvorby pre deti teda boli i medvede, medvedíky, medvieďatá a mackovia. Aj prvá inscenácia Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, ktoré sa vtedy volalo Bábkarský súbor pri Nitrianskom krajovom divadle, mala názov Veselé medvieďatá (1951, hra M. Polivanovovej).

Čítať ďalej

Impresia a Tri sestry

Čechovove Tri sestry vznikali v období impresionizmu (fr. impression – dojem). Pre diela tohto modernistického smeru je typické, že z výrazového hľadiska sa opierajú o ilúziu chvenia, zdania vibrácie, dynamickosti prežívania – či jednoducho povedané: vytvárajú dojem niečoho alebo niekoho, a teda nie realistický či dokonca autentický výraz reality. Ak aplikujeme uvedené charakterizácie priamo na Tri sestry, z hry sa stane príbeh o živote v zdaní reality, v ilúzii a v predstavách, ktoré nielenže nie sú napĺňané, ale korenia sa v prežívaní a myslení postáv čoraz hlbšie a hlbšie. Až tak, že životom v nich, nesmiernym ponorením sa do „lákavosti“ ich dynamiky, sa postupne stávajú všetky postavy ich zosobnením.

Čítať ďalej

SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.

Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.

Bratislavský kraj logo

Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.

Táto webová stránka používa cookies a služby tretích strán, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Pre viac informácií o cookies na tomto webe nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov.

Nastavenia cookies Súhlasím

Sledovacie cookies

Ide o cookies používané predovšetkým za účelom zvýšenia užívateľského komfortu, zostavovania anonymných štatistík o využívaní webstránky.
Go to Top