(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Avatar photo

Jaroslava Čajková

Mgr. Jaroslava Čajková systematicky pracovala v oblasti umeleckého prednesu od roku 1978 – najprv ako recitátorka, neskôr ako lektorka a pedagogička. Vysokoškolské štúdium absolvovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v odbore teória kultúry. V rokoch 1984 – 1992 pôsobila ako odborná pracovníčka pre umelecký prednes a malé javiskové formy Osvetového ústavu (predchodca Národného osvetového centra), následne v roku 1992 – 2007 ako pedagogička umeleckého prednesu pri príprave bábkohercov na VŠMU. V rokoch 2001 – 2020 pracovala opäť ako odborná pracovníčka pre umelecký prednes Národného osvetového centra v Bratislave, organizovala súťaž Hviezdoslavov Kubín. Súčasne bola v rokoch 2005 – 2018 šéfredaktorkou časopisu Javisko. Od roku 1982 publikuje odborné články z oblasti umeleckého prednesu, literatúry a divadla (Smena, Javisko, Ohník a i.). Je lektorkou a organizátorkou rôznych projektov v oblasti prednesu a divadla, porotkyňou významných recitátorských podujatí. Napísala prácu Recitátor a tvorba (2000), zostavila niekoľko ročníkov publikácie Zápisník Hviezdoslavovho Kubína, je autorkou odborných statí a metodických materiálov o prednese v Národnom osvetovom centre, zborníkoch Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a v časopise Slovenské divadlo. Pripravila cyklus rozhlasových relácií o histórii amatérskeho prednesu na Slovensku (Tak prichádzalo slovo...) aj o vybraných slovenských básnikoch. V roku 2022 na návrh SC AICT udelil Literárny fond Jaroslave Čajkovej Cenu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia.

Od monumentálnosti k minimalizmu, od archaickosti k súčasnosti

Staroveké dejiny a následne literatúra i divadlo obdarili ľudstvo veľkými a silnými ženskými postavami. Z tých starozákonných, hebrejských to bola Ráchel, jedna z dvoch Jakubových žien. Historická postava, ktorú Židia vnímajú ako matku národa, keďže z jej dvoch synov Jozefa a Benjamína sa rozrástol v Egypte rod na národ, by mohla byť skôr symbolom ženy, ktorá si svojou túžbou, láskou, pokorou i ponížením „vymodlí“ deti a pri pôrode zomiera (Gn, Jakub, 29 – 35).

Go to Top