Divadlo | Dezorzovo lútkové divadlo, Bratislava, Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave, Vysoká škola múzických umení v Bratislave |
---|---|
Inscenácia | Gejza Dezorz: Websterovci – Lili a ukradnutá sieť |
Premiéra | 25. marca 2022 |
Divadelná sezóna | 2021/2022 |
Gejza Dezorz: Websterovci – Lili a ukradnutá sieť
Výtvarné návrhy bábok: Boris Šíma
Scéna a kostýmy: Von Dubravay
Hudba: Martin Hasák
Dramaturgia: Katarína Kerekesová, Santanelli
Texty piesní: Lucia Ditte
Scenár a réžia: Gejza Dezorz
Účinkujú študenti 3. ročníka bábkoherectva na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
Lili: Vanesa Hagyungová
Hugo, Walter: Richard Maľa
Alma: Anna Lehotská
Rafael: Juraj Bolf
Matilda: Tímea Duláková
Ariadna: Adela Dukátová
Ricardo El Diamante: Erik Šupčík
Premiéra: 25. 3. 2022, Dezorzovo lútkové divadlo a Vysoká škola múzických umení v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave
Websterovci – meno pavúčej rodiny, ktorú pozná hádam každé dieťa na Slovensku. Najskôr sa predstavili vo večerníčku (RTVS 2017), potom knižne (Slovart 2017, pokračovanie 2019) a nakoniec na filmovom plátne (2022). Autori textu Katarína Kerekesová, Vanda Rozenbergová, Zuzana Križková, Juraj Raýman, Zuzana Dzurindová a Peter Nagy priniesli do tém slovenských rozprávok svet pavúkov s ich radosťami a trápeniami. Keď hľadali meno pre hlavných hrdinov, slovná hračka web – sieť im priniesla nové impulzy. Katarína Kerekesová to v rozhovore pomenovala takto: „Pavučinu môžeme vnímať ako sieť našich vzťahov. Sociálnych, no najmä rodinných. Tie, žiaľ, v súčasnosti zažívajú krízu. Podľa mňa je však veľmi dôležité udržať si vzájomnú pavučinu. Život bez pocitu, že sme tu pre niekoho iného, stráca naplnenie.“[1] Podtitul Príbehy zo siete je tiež upozornením na dnešnú generáciu detí, ktoré všetko zdieľajú a prežívajú práve na sociálnych sieťach. Animovaný 3D seriál, prvý svojho druhu u nás (dovtedy sa touto technikou robili len reklamy), zožal veľký úspech aj na zahraničných festivaloch. 3D animácia je digitálnou verziou tradičnej bábkovej animácie. Jednotlivé akcie si animátori museli zahrať a natočiť, aby odpozorovali gestá a mimiku. Na tvorbe sa podieľalo aj poľské štúdio filmových miniatúr. Slovenská filmová a televízna akadémia ocenila seriál Websterovci ako najlepší slovenský animovaný film za rok 2017. Všetky tieto informácie podčiarkujú čaro pavúčej rodiny. Preto informácia, že deti budú môcť uvidieť naživo v divadle Lili, Huga, Almu, Waltera, Matildu a Rafaela, vzbudila veľké nadšenie (nielen u detí).
Inscenácia Lili a ukradnutá sieť vznikla v spolupráci Dezorzovho lútkového divadla s Bratislavským kultúrnym informačným strediskom a Vysokou školou múzických umení v Bratislave. Premiéra sa konala v marci v divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave. Spolupráce divadiel s Katedrou bábkarskej tvorby sú časté. Najčastejšie ide o prijatie študenta koncového ročníka do pripravovaného projektu. Je to prvý krok k prijatiu do umeleckého súboru. Akási prax a zistenie, či to umelecky a tvorivo súznie. Menej je už ponúk prizvať celý ročník k tvorbe inscenácie (problémy nastávajú po ukončení štúdia s uvádzaním repríz). Napríklad v roku 1994 takto prijalo Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici študentov do Leonca a Leny (réžia Marián Pecko), v roku 2004 Bratislavské bábkové divadlo do Pulčinely a tých druhých (réžia Pavol Uher), v roku 2005 Bábkové divadlo Žilina do inscenácie V melónovom cukre (réžia Eduard Kudláč) a i. Preto ponuka režiséra Gejza Dezorza bola prijatá na VŠMU veľmi pozitívne. Študenti posledného bakalárskeho ročníka si tak mohli vyskúšať prípravu a realizáciu v profesionálnom divadle, zažiť prácu v kukátkovom divadle a pravidelné reprízovanie. Dezorz na začiatku asi ani netušil, aký bič si na seba uplietol. Musel totiž fungovať nielen v pozícii režiséra, ale aj pedagóga.
Text vychádza z knižných predlôh, deťom dobre známych. Pracuje s charaktermi vytvorenými autormi seriálu. Dezorz doplnil fabulu o novú postavu vodného pavúka Ricarda El Diamanta. Kým v knihe sme sa stretávali s príbehmi rodiny, v divadelnom scenári tento svet autor doplnil o ďalšiu tému – zneužitia webu, siete, poukazujúcu na klamlivosť virtuálneho sveta. Vystríha pred slepou dôverou vo fakty, ktoré si nájdu deti na internete. V súčasnosti dostávajú na Slovensku deti mobilný telefón už aj v troch rokoch, mnohé vedia skôr otvárať okná prehliadačov ako knihu. Technická gramotnosť často potláča tú emocionálnu či inteligenčnú. Detskí psychológovia riešia kyberšikanu. Hoaxy zatieňujú pravdivé informácie. Aj tieto skutočnosti vložil Dezorz do pokojného života Websterovcov.
Hlavnou postavou príbehu je Lili, najmenšia a najmladšia členka rodiny, ktorú ešte ovláda strach a jej veľkým vzorom je brat Hugo. Ten je až po uši zamilovaný do spolužiačky Ariadny. Zloží jej pesničku, no ona si ho nevšíma. Rodičia Alma a Walter riešia prípravu osláv päťdesiateho výročia svadby rodičov, Rafaela a Matildy, tzv. Zlatej sieťky. Podvodník Ricardo El Diamanto zlanári Huga do svojho úkrytu a chce zbohatnúť na jeho speváckom talente. Lili musí prekonať samu seba a zachrániť Huga. Presvedčiť všetkých o svojej pravde.
Jednotlivé témy, ktoré Dezorz použil, slúžia na zaujatie čo najširšieho vekového spektra divákov. Inscenácia je určená deťom od šesť rokov. Práve deti v predškolskom veku majú rady pesničky, bábky a je pre ne dôležité zistiť, že so zlom treba bojovať a aj ten najmenší vie byť nápomocný. Ja som bola prítomná na predstavení hranom pre 10-ročné deti a tie vnímali zas spomínanú tému hoaxov. Veľmi otvorene rozprávali o tom, ako našli na internete niečo, čo nemalo s pravdou nič spoločné.
Pod výtvarnou zložkou je podpísaný Boris Šíma, autor ilustrácií, a Martin Dúbravay, vynikajúci bábkarský scénograf a technológ. To, že bábky sú kópie animovaných postavičiek či pavúkov z knižky, zaručuje inscenácii úspech. Divák sa chce na ne neustále pozerať. Technologicky ide o rozmerovo veľkých manekýnov vodených ideálne tromi hercami (prvý hlava a pravá ruka, druhý chrbát a ľavá ruka, tretí nohy). Hlasovo bábku interpretuje prvý bábkoherec. Scénu tvoria drevené kubusy, z ktorých sa vyskladávajú jednotlivé priestory – kuchyňa, obývačka, detská izba, úkryt vodného pavúka. Sú variabilné, otvárateľné. Na horizonte je natiahnutá sieť, ktorá je aj po bokoch javiska. Okrem ilustračnej funkcie slúži aj na projekciu. Na nej vidíme obrazovku televízie či počítača, ale slúži aj na navodenie atmosféry či četovanie. Bábkoherci sú oblečení v neutrálnych bledohnedých kostýmoch (tričká s dlhým rukávom a nohavice). Pozornosť tak upriamujú na bábky.
Hudba Martina Hasáka je rytmická, divákov „núti“ k tlieskaniu, je atmosférická, ale nie podlízavá. Texty piesní Lucie Ditte dopĺňajú herecké akcie, predstavujú postavy.
Ako som už v úvode spomínala, a aj samotný názov recenzie to prezrádza, inscenácia bola výzvou pre študentov. Okrem vodenia bábok a slovného prejavu na veľkom javisku museli zvládnuť aj všetky prestavby, ktorých je, ako sme zvyknutí u režiséra Gejzu Dezorza, veľa. Šesťdesiat minút museli byť plne sústredení na dianie na scéne i mimo nej. Keď nemala ich postava, ktorú stvárňujú, akciu, vodili inú bábku alebo pripravovali časti scény na ďalší obraz. Bábkoherectvo je o súhre každého člena tímu na javisku. Vnímať jeden druhého. Ak toto študent zvládne, môže sa venovať bábkovému divadlu profesionálne. Potlačiť svoje ego, oživiť neživý materiál a byť partnerom svojmu kolegovi na javisku. Byť na javisku, ale pritom tam nebyť. Divák má vidieť iba bábku. Ak by ste sa opýtali dieťaťa po predstavení, či bábku vodila žena alebo muž, nebude to pravdepodobne vedieť, lebo si to nevšímalo. Študenti posledného ročníka bábkoherectva KBT DF VŠMU dostali veľkú príležitosť zúročiť všetky nadobudnuté zručnosti na profesionálnom javisku. Potrápili sa, ale zvládli to. Websterovci u mnohých však odhalili hlasové nedostatky, keď ich nebolo počuť alebo hlasovo nedostačovali akcii. Animačne sa museli zhostiť nie jednej, ale rovno ôsmich postáv. Ak bábku vodili traja, fungovalo to, no ak na animáciu ostali sami (lebo na scéne boli všetky postavy), vodenie sa stávalo ťažkopádnym, len pavúkov ťahali po kubuse. Každá repríza ich naučila reagovať na iné publikum. Je veľký rozdiel, či príde dieťa na predstavenie s rovesníkmi, s triedou, alebo s rodičmi a mladším/starším súrodencom. V súčasnosti Gejza Dezorz preobsadzuje inscenáciu profesionálnymi bábkarmi. Deje sa tak z prevádzkových dôvodov.
Mohli by sa objaviť výhrady k inscenácii, že je často sošná. Pri dynamických akciách bolo cítiť neskúsenosť študentov, a pravdepodobne preto režisér od veľkých bábkových scén upustil a radšej sa sústredil na animačnú drobnoskresbu. Z toho dôvodu sa niektoré scény zdali urozprávané a málo akčné. Ktovie ako sa posunie inscenácia po preobsadení. Na inscenáciu som nahliadala z pozície pedagogičky bábkoherectva a ocenila som ponuku divadla dať priestor študentom aj ich nasadenie zvládnuť taký náročný projekt. Dezorz nepriniesol na divadelné javisko kompilát už napísaného, natočeného, ale cez známych hrdinov ponúkol tému výsostne aktuálnu, ktorú by asi nikto tak ako Websterovci neutkal.
[1] https://www.kinema.sk/filmova-novinka/183976/rtvs-pocas-vianoc-uvedie-prvy-slovensky-3d-animovany-serial-websterovci.htm
Barbora Krajč Zamišková absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor estetika - slovenský jazyk a literatúra, a Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor bábkoherectvo. Pôsobí ako herečka vo viacerých slovenských divadlách a ako prodekanka pre štúdium a pedagogička na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.