(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Peter Shaffer: Equus

V programe k inscenácii Equus Divadla Thália v Košiciach si môžeme prečítať zvláštnu úvahu umeleckého vedúceho Károlya Korognaiho (ktorý v inscenácii hrá psychiatra Martina Dysarta). Úvahu som neoznačil za zvláštnu preto, že v takmer každej vete sa nachádzajú gramatické a štylistické chyby, „previnenia“ proti pravidlám maďarského jazyka, niekedy priamo nezmyselné vety, v ktorých nesprávne používanie pojmov dáva opačný význam, než bol zámer autora, aj keď vydanie oficiálneho materiálu k inscenácii na takejto jazykovej, štylistickej úrovni by sa tiež právom mohlo označiť za zvláštne, napr. aj preto, že diváka prinúti uvažovať o úrovni umeleckej práce, ktorá má takýto „sprievodný materiál“. To by však už bolo „o inom“, a malo by sa zrejme prediskutovať na interných hodnoteniach, keby Thália niečo také vôbec mala.

STRETNUTIE S VIEROU

Pre slovenské divadelné publikum meno Érica-Emmanuela Schmitta nie je neznáme. Texty tohto renomovaného francúzskeho autora pred pár rokmi prenikli na bratislavské javiská: v Divadle Aréna naštudovali jeho hru Oscar a dáma v ružovom, v Štúdiu L+S Malé manželské zločiny. Teraz Divadlo a.ha zaradilo titul z dielne tohto autora do svojho ambiciózneho cyklu inscenácií súčasných európskych dramatikov Divadlom zbližujeme Európu.

Necigánim!

216 premiérou spúšťa Bábkové divadlo Žilina akciu s názvom KULT – TÚRA. Svojim divákom chce priblížiť iné kultúry, kultové osobnosti a ich diela. Inscenáciou Romaldíno a Kamila predstavujú detskému publiku rómske etnikum, ich príbehy, rozprávky, obyčaje. Údajným autorom predlohy je Peka Pažiš. Tento neznámy ľudový rozprávač je, podľa bulletinu, charakteristický komponovaním dramatických a humorných historiek, v ktorých prepája známe príbehy s vlastnými a rozprávkovými. Často tým narúša časovú os, pletie obdobia i miesta. Ak by mu niekto neveril, pod posteľou ma prichystanú sekeru a na jazyku slovo: „Necigánim!“

Vyrovnávanie sa z modernou

Aj Rastislav Ballek patrí k režisérom, ktorí sa snažia dramaturgicky i režijne vysporiadať s vývinovými míľnikmi moderného európskeho divadla, ktoré sa na Slovensku dlhé roky z politických dôvodov nenosili. No pomaly dvadsať rokov po páde totality by bolo prirodzenejšie, keby sa takéto tendencie už dávno naplnili. Lenže divadelná prax má vo všeobecnosti svoje zotrvačnosti. A na Slovensku k zotrvačnosti treba prirátať aj objektívne podmienky, divadelnej praxe, ktorá vymenila tlak ideologický za tlak finančný, zložito prepletený s tlakom komerčným.

KRÍŽovkári

Začiatky nebývajú ľahké. Len málokedy sa podarí, že umelecká prvotina je dielo zaslúžiace si úprimnú chválu. Oveľa častejšie sa však stáva, že prvotina je priestor pokusov a omylov, snáh a naberania skúseností. Niekoľkonásobne to platí za predpokladu, že inscenácia je prvotinou pre väčšinu zúčastnených umelcov. Scénická realizácia hry začínajúceho dramatika Lukáša Brutovského a doposiaľ neveľmi skúsenej režisérky Veroniky Pavelkovej Krížovkári, vo výsledku naráža na nemalé množstvo začiatočníckych nedostatkov.

NA OBED PRAŽENICA, NA VEČERU KOPANEC

Vrámci festivalu Senická divadelná horúčka 2008 bola uvedená aj premiéra pôvodnej slovenskej drámy Melánie Krajancovej, mladej absolventky brnenskej JAMU. Autorka, ktorá pre divadelný súbor oProti už v minulosti napísala scenár Črepy lekna, tento krát predstavila hru s názvom Nepravidelný priestor. Text bol v roku 2007 nominovaný na Cenu Alfréda Radoka.

ŠŤASTNÝ KONIEC PERIPETIÍ KRÚTŇAVY

Peripetie Suchoňovej Krútňavy sú snáď najnapínavejším príbehom krátkych dejín slovenskej opery. Napriek tomu, že ideologické výhrady nie sú už takmer dvadsať rokov aktuálne, až storočnica Eugena Suchoňa sa konečne stala impulzom k inscenovaniu originálnej partitúry diela, ktorú pred piatimi rokmi (s dávnejším požehnaním skladateľa) rekonštruoval Vladimír Bokes. Už samotné uvedenie je čin hodný pozornosti a uznania.

Groteskno-plačlivé okuliare Eltona Johna

Groteska je žánrom, ktorý sa neinscenuje ľahko a potrebuje tiež diváka, ktorý jej rozumie nielen jej komediálnej poetike, ale predovšetkým jej kľúču. Je totiž žánrom, ktorý je silne odkázaný na dôslednú až dôvernú znalosť skutočnosti (literárnej alebo inej predlohy), ktorú karikuje či inak zveličovaním zomiešňuje.

Go to Top