(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Lov na žilinského diváka

Najväčší európsky cicavec je práve los obyčajný (váha od 200 kg až do 500 kg). Vyskytuje sa najmä v severských krajinách. K rozšíreným jeleňovitým zverom patrí napríklad i v Poľsku. Lov na losa je udalosťou loveckej sezóny a vo Švédsku si dokonca vyberajú špeciálnu dovolenku počas obdobia lovu losov.

(Ne)konvenčná rozprávka alebo predstavenie?

Dramaturgia Spišského divadla nezabúda ani na tých najmenších, o čom svedčí aj premiéra inscenácie O Dorotke v réžii Vladimíra Kivadera, absolventa AMU v Banskej Bystrici, ktorý je zároveň novým interným režisérom. Samozrejme, popri nej sa v repertoári nachádzajú aj ďalšie tituly pre deti, ktoré divadlo uvádza nielen na domovskej scéne, ale aj zájazdovo v iných mestách. Hry pre deti sú už dlhšie riadnou súčasťou dramaturgie tohto kamenného divadla.

STREDOVEKÁ LÁSKA V KOŠICIACH

V českých bábkových divadlách sa francúzsky stredoveký milostný príbeh o láske Aucassina ku krásnej Nicollete hrá už niekoľko rokov. (Najznámejšia je adaptácia Pavla Aujezdského pre liberecké Naivní divadlo z roku 1980, v réžii Markéty Schartovej. Vo februári 2010 hru uviedlo brnianske Divadlo Radost v réžii Z. Mikotovej).

Návrat ku koreňu (koreňom)

Posledná premiéra uvedená v priestoroch kultúrneho uzla Stanice Žilina-Záriečie s názvom Mandrake je projektom tanečníčky a pedagogičky Zuzany Burianovej. Rodáčka zo Žiliny je absolventkou HTF VŠMU v študijnom programe pedagogika moderného tanca (2003 – 2009). V tomto období zároveň študovala aj na nórskej Stavangerskej univerzite a University Concordia v kanadskom Montreale.

Vitajte späť v luxuse!

Každé desaťročie má svoje špecifiká. Špecifiká, ktoré ovplyvňujú kohortu prežívajúcu v nej určité udalosti. Generácia Y, teda generácia narodená po roku 1980, prežívala v tejto dekáde svoje najcitlivejšie obdobie detstva a ranej puberty. O tom, ako dramatické spoločenské zmeny vplývali na život terajších dvadsiatnikov a „skorotridsiatnikov“, hovorí s nadhľadom a humorom inscenácia režisérky Adriany Totikovej Hurá, luxus! alebo Tie roky 90-te.

Máša, Beta a ich pražský život

Čoraz menej ľudí si pamätá, čím komunizmus vlastne bol. Ľudský mozog má tú šťastnú vlastnosť, že vytesňuje udalosti, ktoré sú nepríjemné a uchováva len to pekné. Preto počujeme mnoho ľudí vzdychať, že za komunizmu bolo všetko oveľa ľahšie, oveľa lepšie. Už zabudli, aké to naozaj bolo. Ďalší si komunizmus nepamätajú, lebo ho nikdy nezažili. Po ´89 sa o minulosti nehovorilo, pretože ľudia neboli zvyknutí hovoriť. A teraz? Teraz už je to tak dávno, že sa to už nikomu nechce vyťahovať.

Matky a dcéry

Hra Vĺčik Vasilija Sigareva je o ženách, muži akoby týmto príbehom len prechádzali. Aj perspektíva rozprávania je ženská či skôr detská. V podstate je to scenár k filmu, ktorý autor neskôr sám zrežíroval a ktorý s úspechom obehol filmové festivaly. V divadelnej podobe kladie tento fascinujúci text inscenátorom samé nástrahy – Sigarev sa nebojí krutosti, naturalizmu, v poznámkach popisuje takmer neinscenovateľné detaily, svojvoľne prechádza z interiéru do početných exteriérov.

Štyri druhy syra alebo Čoho je veľa, toho je príliš

Ak máte naozaj radi syr, pizzu quattro formaggi si pravdepodobne nedáte. Viete totiž, že štyri druhy syra pokope spôsobia pomiešanie chutí a syrový galimatiáš vás akurát tak dokonale presýti. Ak máte radi vtipné riešenie rodovej rovnosti a problematiky rodových stereotypov, inscenácia Quattro formaggi vo vás vyvolá podobný pocit.

Stella. Osudová a neosudová: otvorená možnosť

Goetheho Stella s dvoma otvorenými koncami a uzmierením. Stella ako otvorená možnosť. To je inscenácia Juraja Nvotu, ktorá v Divadle Astorka Korzo ´90 v pomalom melancholickom tempe rozpráva príbeh vzťahového trojuholníka. Stella ako obeť? Či Stella obetujúca? Takéto otázky sa ponúkajú aj vnucujú, ak vnímate inscenáciu plnú nevtieravých signálov o možnostiach mužsko-ženských väzieb, pripútaní či odpútavaní. Ale predovšetkým preto, že režisér nám núka viacero verzií ako pointovať nešťastné lásky.

Go to Top