Alexander Glazunov, Piotr I. Čajkovskij, Johnny Chang, Georg Balanchine

Serenáda

Choreografia: George Balanchine. Hudba: P.I.Čajkovský. Naštudovanie: John Clifford. Asistent pri naštudovaní: Patricia Barker. Baletný majster repetítor: Nora Gallovičová. Hudobné naštudovanie: Marián Lejava. Dirigent: Marián Lejava. Hrá Orchester SND, koncertný majster Vladimír Harvan.
Večer otvárala Čajkovského Serenáda C dur pre sláčikový orchester, ktorú si vybral G. Balanchine, zakladateľ a vedúca osobnosť NewYork City Ballet, pre svoju choreografiu, vytvorenú pôvodne pre študentov, ním novozaloženej School of American Ballet /r.1934/, využívajúc ich technické možnosti aj nedokonalosti. Neskôr, v priebehu ďalších rokov svoju choreografiu upravoval podľa rastu technických schopností tanečníkov svojho súboru. Dlhý čas bola “Serenáda” považovaná za “signature” New York City Ballet, dnes ju majú na repertoári mnohé súbory na celom svete, so súhlasom The G.Balanchine Trust a s podmienkou zachovania balanchinovho štýlu.
Balanchine, ktorého dielam možno dať prívlastok symfonické balety, obohatil tanečný výrazový slovník 20. storočia o nový tanečný štýl , neoklasický, ktorý vychádzal z pohybového slovníku ruskej školy klasického tanca, na ktorej bol sám odchovaný, ale zdynamizoval ho, rozšíril o nové výrazové prostriedky, zmenil rétoriku klasického tanca 19. storočia, rešpektujúc pritom však do istej miery formu aj štýl akademického tanca. Choreografia “ Serenády “ nesie v sebe všetky charakteristické znaky balanchinovej tvorby, predovšetkým sú to synfoničnosť, mimoriadne muzikálne spojenie pohybu s hudbou. Podarilo sa mu v nej vytvoriť jednotlivé sekvencie javiskových výstupov s dôrazom na prezentáciu všetkých zúčastnených a nie len jednotlivcov. Celé dielo napriek dobe svojho vzniku pôsobí aj v súčasnosti dynamicky, sviežo, jasne, romanticky, jedna sekvencia za druhou sa strieda plynulo, v rýchlom slede, pôsobiac na divákov nepretržitým tokom pohybov.
Bratislavskú premiéru Serenády štýlovo presne naštudoval s našimi tanečníkmi John Clifford zakladateľ a umelecký riaditeľ Los Angeles Ballet, spolu so svojou asistentkou Patriciou Barker. John Clifford bol dlhoročným prvým sólistom New York City Ballet, pre ktorý vytvoril aj viaceré choreografie. Pre bratislavských tanečníkov naštudovanie tohto dnes už klasického diela a spolupráca s umelcom, naslovovzatým odborníkom balanchinovho štýlu tancovania, bola skúsenosť mimoriadne užitočná a prospešná. Trinásť tanečníkov a dámsky zbor dokázalo, že vedením baletu umožnenú príležitosť náležito využili. Za všetkých spomeniem sólistky, N. Stehlíkovú, L. Macíkovú, R. Kolodziej a sólistov R. Novitzkého, A. Szabo, ktorých som videla na predstavení 10.11. Presnosť a snaha o dodržanie štýlu, ľahkosť v rýchlych zmenách polôh tela, rotačných i skokových variáciách sú výsledkom a súčasne aj prísľubom možného umeleckého rastu nášho baletného súboru do budúcnosti.

Grand pas classique z baletu Raymonda

Choreografia Johnny Chang podľa Marius Petipa. Hudba Alexander Glazunov. Baletný majster-repetítor Rafael G. Avnikjan. Scéna a kostýmy Ľudmila Várossová. Hudobné naštudovanie Marián Lejava. Dirigent Marián Lejava. Hrá Orchester SND, koncertný majster Vladimír Harvan.
V druhej časti večera sme mali možnosť obdivovať akademickú formu tancovania v Grand pas classique z baletu Raymonda. Trojdejstvový balet A. Glazunova Raymonda v choreografii M. Petipu, bol premiérovaný v Petrohrade r. 1898, a patrí do zlatého fondu klasických baletov, ktoré majú na svojom repertoári mnohé baletné súbory z celého sveta. Stredoveký príbeh o boji medzi kresťanským rytierom a saracénskym bojovníkom o srdce uhorskej šľachtičnej Raymondy, tvoril pozadie predovšetkým pre prezentáciu brilantnej techniky, ktorú umožňovala majstrovská choreografia M. Petipa. Okrem pôvodnej choreografie existujú aj iné verzie naštudovania tohto baletu významnými choreografmi a tiež sú známe uvedenia jeho skrátenej, koncertnej verzie, ktorá obsahuje výber najlepších častí z baletu.
Grand pas classique z tretieho dejstva je reprezentatívnou ukážkou majstrovstva a technickej úrovne každého baletného súboru. V Bratislave bol tento balet uvedený celkom štyrikrát /1933,1943,1950,1965/, pričom posledná premiéra bola pred vyše štyridsiatimi rokmi. Z tohto dôvodu, ale aj skutočnosť, že jeho koncertnú formu, ktorá u nás ešte nebola uvádzaná, prišiel naštudovať americký choreograf čínskeho pôvodu Johnny Chang sa očakávalo toto uvedenie Raymondy so zvýšenou pozornosťou. Po Balanchinovej živej neoklasike nastúpila strohá, presná klasika, vyžadujúca si od tanečníkov maximálne sústredenie na technicky obtiažne momenty. Naši sólisti obstáli v tejto skúške viac ako dobre. Výkony chlapcov vo veľmi náročnom Pas de quatre, či variácie jednotlivých sólistiek si zaslúžili nielen potlesk obecenstva, ale aj uvedenie mien v bulletine / uvedený bol len sólo pár/. Hviezdami večera / 10.11./ bol sólo pár N. Stehlíková a A. Kremz ktorí zvládnutím svojich technicky náročných výkonov si získali obdiv a zaslúžený aplauz obecenstva. Zvláštny obdiv si zaslúži výkon N. Stehlíkovej, ktorá v prvej časti večera podala presvedčivý výkon v štýle neoklasiky a v druhej časti večera v štýle klasiky. Predovšetkým jej výkon vo variácii, Raymondy, ktorú spravila bez najmenšieho zaváhania, presne, v súlade s hudbou vyakcentovanými pohybmi, bol dôstojným vyvrcholením celého večera.
Baletný súbor SND má za sebou namáhavé skúšobné obdobie, denno denné skúšky náročných choreografii, v dámskom súbore celé na sur la pointe, spojených naviac s rozdielnymi štýlmi tancovania, prispeli podľa môjho názoru, nielen k technickému rastu, ale aj k zvýšeniu celkovej fyzickej kondície súboru. Pre niektorých to bola dobrá škola, pre iných nová skúsenosť, každopádne však možno konštatovať, pozitívum pre budúcnosť súboru, ktorému sa týmto otvorila cesta aj do oblastí tanečného umenia doteraz u nás menej frekventovaných.

Dagmar Hubová

Dagmar Hubová absolvovala pedagogiku tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zaoberá sa didaktikou a teóriou klasického tanca, prekladá a recenzuje odbornú literatúru. Od roku 1965 pedagogicky pôsobí na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU, v súčasnosti vedie Katedru tanečnej tvorby a publikuje hodnotenia baletných inscenácií v dennej a odbornej tlači.