(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Ako v kruhu alebo Smutnosmiešne dilemy otcov a synov

Home/Recenzie / Monitoring divadiel/Ako v kruhu alebo Smutnosmiešne dilemy otcov a synov
Divadlo
InscenáciaKarol Horák: Buridanov osol
Premiéra6. novembra 2009
Divadelná sezóna

Réžia: Henryk Rozen
Scéna a kostýmy: Jaroslav Valek
Hudba: Norbert Bodnár
Video: Ján Sabol
Preklad: Valerij Kupka
Hrajú: V. Rusiňák, Ľ. Lukačiková, V. Čema, Ľ. Mindoš, I. Latta,
J. Pantlikáš, S. Škovranová, J. Tkáč
Premiéra: 6. novembra 2009 v Divadle Alexandra Duchnoviča Prešov
Komický paradox francúzskeho filozofa Jeana Buridana sa stal hlavným motívom, tematickým východiskom a nosnou metaforou osudu postáv najnovšej hry Karola Horáka. Osol v známej bájke zdochol od hladu, pretože sa nevedel rozhodnúť medzi dvoma rovnako vzdialenými a rovnako veľkými porciami ovsa. Horák vo svojej tragikomédii potvrdzuje, že človek, ktorý sa nerozhodol vôbec k ničomu, ktorý sa vôbec nikdy nerozhodne, koná svojou pasivitou najnesvedomitejšie rozhodnutie. Bolo by však nesprávne hľadať v tomto metaforickom texte iba trefné vystihnutie rozporov váhavého jednotlivca alebo nebodaj mentality minoritného spoločenstva. Horák rozpráva v oveľa širšom kontexte – prostredníctvom často na prvý pohľad banálnych udalostí bežných dní vykresľuje dilemy malého národa, malej kultúry v slede veľkých historických momentov moderných dejín našej krajiny. Pocitovo a myšlienkovo sú tieto dilemy zakorenené v špecifickom stredoeurópskom priestore. Buridanov osol je originálnou prechádzkou dejinami 20. storočia v strednej Európe a trefnou charakteristikou postkomunistického priestoru v 21. storočí.
Významný slovenský dramatik Karol Horák je na scéne prešovského DADu uvedený po piatykrát. Buridanovmu oslovi predchádzali historická hra Adolf I. Dobrijanskij, pôvodne rozhlasová hra Arbitráž, intepretácia antickej témy v hre Domov z plastelíny. Uznanie kritiky zaznamenala najmä inscenácia jeho hry La Musica v réžii Rastislava Balleka, akéhosi psychologicko-filozofického ponoru do dvadsiateho storočia, ktorá je už niekoľko rokov na repertoári divadla. Poetika jeho dramatiky a hereckého súboru DADu dokáže súznieť – metaforickosť a symbolickosť sa v priamom, vecnom komentovaní až civilnom prejave hercov odkrýva v originálnej zmesi humoru a grotesknosti myslenia a konania malého človeka vo veľkom svete.
Buridanov osol je plný tragikomiky v neuveriteľných, ale aj celkom obyčajných situáciách. Sedí sa tu v nemocnici pri posteli pacienta, ale tiež sa lieta vo vesmíre neďaleko Marsu. Rozpráva sa o výčitkách svedomia za nepodojenie kravy, ale aj o vine za vojnové zločiny. Dôležité je uvedomiť si, že Horákov text nie je chronologický a realistický – podlieha zákonitostiam logiky sna a už chorej, odchádzajúcej mysle starého človeka. Práve prostredníctvom optiky a retrospektívy starého otca autor interpretuje minulosť a súčasnosť. Táto stará a politicko-spoločenskými zmenami poznačená hlava veľmi presne postihuje syndrómy našej doby a spoločnosti vo večnom procese transformácie. Dokonalé prelínanie snovosti a ilúzie reality, prelínanie reálneho a surreálneho – aj to sú dôležité znaky Horákovho rukopisu. Horák v texte otvára diskusiu o príčinách čudného stavu dnešnej spoločnosti, vplyvu konzumného spôsobou života (s nekonečnými možnosťami výberu a pritom pocitom, že vždy sa môžeme rozhodnúť, a že sa predsa len nakoniec nerozhodneme), s tým súvisiacou absenciou zodpovednosti za seba a za ostatných a generačného dialógu na vlne vina otcov vs. neschopnosť synov.
Starému otcovi Ivčicovi sa v regrese premieta celý jeho život, dôležité i menej významné chvíle, dobré i zlé spomienky, správne rozhodnutia i omyly, a najmä vedomé a podvedomé esencie vzťahov s rodinnými príslušníkmi – dcérou Magdalénou a zaťom Maximiliánom Besedom. Výrazný (aj v režijnej intrepretácii) je citový vzťah k vnukovi Renému Besedovi, typickému mladému mužovi dneška, ktorý sa pocitom večne provizórnej prítomnosti, na rozdiel od starého otca, absolútne oddáva. Hra sa začína obrazom stretnutia starého otca s vnukom v bani (v inscenácii vo videodokrútke): starý otec spomína a ukazuje vnukovi miesta, kde pracoval. Neuvedomí si, že baňa je sprivatizovaná a nefunkčná, slúži už len ako zásobník zemného plynu a zapáli si cigaretu. Nasleduje výbuch a let vesmírom (alebo druhým svetom…). Vzťah najstaršej a najmladšej generácie je zaujímavé sledovať aj prostrednítvom hľadania etických hodnôt – aký je rozdiel v etike starého človeka, ktorý preskákal Slovenské národné povstanie i niekoľko režimov a mladého chlapca “bez morálky”? Odchádzanie Vendelína Ivčica zo života do smrti, jeho odpútavanie sa od nášho sveta, je typickým obradom prechodu a aj takto sa dá hlavná línia Horákovej hry vnímať – ako archetypálne putovanie človeka, ako cesta zvláštnym časopriestorom, v ktorom hrdina stretáva živých i mŕtvych, ľudí i zvieratá. Starý otec sa stretáva a zhovára s nápadníkom svojej ženy – mŕtvym maďarským financom, Petrom Pavlom Smidkom – postavou zo záhrobia, dokonca s obľúbenou kravou Belaňou.
Režisér Henryk Rozen vynikajúco vystihol po formálnej stránke neoddeliteľné plynutie snového a reálneho. Rozenova režijná koncepcia je v pozitívnom zmysle poznačená pohľadom zvonka, optikou cudzinca. Režisér postmodernej poetike Karola Horáka rozumie, má k nemu ako k autorovi blízko – v Poľsku režíroval pre rozhlas niekoľko jeho textov, dve jeho hry preložil do poľštiny. Funkčná je kombinácia estetiky vychádzajúcej z najlepších tradícií poľského divadla a špecifická obrazivosť a scénický výraz rusínskeho divadla, ktorú sa režisérovi v spolupráci so scénografom Jaroslavom Valekom podarilo dosiahnuť. V téme sa režisér sústreďuje na univerzálne dilemy – generácií, rodín, jednotlivcov, národov. Rozen rozpráva aj o postavení národov v dnešnej, novej Európe, o hľadaní svojho miesta na hranici východného a západného, o tom, ako zvraty dejín priamo či nepriamo menia stav spoločnosti a jednotlivca v ňom, o tom s akým historickým odkazom prichádzajú postkomunistické národy do reality súčasnej Európy.

Romana Maliti ukončila v roku 2000 štúdium etnológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 2001 štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pôsobila ako odborná referentka na Ministerstve kultúry SR (2001), ako odborná redaktorka, vedúca Oddelenia vonkajších vzťahov, programová dramaturgička Štúdia 12, programová manažérka festivalu Nová dráma/New Drama, šéfredaktorka časopisu kød - konkrétne o divadle v Divadelnom ústave (2001 – 2009), programová dramaturgička projektu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry (2009). Od roku 2001 pracovala v rade pre zahraničné divadlo pri Medzinárodnom festivale Divadelná Nitra, kde bola v rokoch 2010 - 2012 zástupkyňou riaditeľky a manažérkou pre zahraničné vzťahy. Od roku 2014 je doktorandkou na Ústave východoevropských studií Filozofickej fakulty Karlovy univerzity v Prahe, kde sa venuje štúdiu a výskumu poetiky súčasnej ruskej drámy. Venuje sa tiež prekladu súčasnej drámy z ruského jazyka a príležitostne pôsobí ako dramaturgička (Divadlo Aréna, SND) a herečka (Divadlo SkRAT, Divadlo Exyt Víchod).
Je členkou Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov a príležitostne publikuje o divadle v denníkoch a odborných periodikách.

Uverejnené: 6. novembra 2009Kategórie: Recenzie / Monitoring divadiel

Recenzentka: Romana Štorková Maliti

Romana Maliti ukončila v roku 2000 štúdium etnológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 2001 štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pôsobila ako odborná referentka na Ministerstve kultúry SR (2001), ako odborná redaktorka, vedúca Oddelenia vonkajších vzťahov, programová dramaturgička Štúdia 12, programová manažérka festivalu Nová dráma/New Drama, šéfredaktorka časopisu kød - konkrétne o divadle v Divadelnom ústave (2001 – 2009), programová dramaturgička projektu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry (2009). Od roku 2001 pracovala v rade pre zahraničné divadlo pri Medzinárodnom festivale Divadelná Nitra, kde bola v rokoch 2010 - 2012 zástupkyňou riaditeľky a manažérkou pre zahraničné vzťahy. Od roku 2014 je doktorandkou na Ústave východoevropských studií Filozofickej fakulty Karlovy univerzity v Prahe, kde sa venuje štúdiu a výskumu poetiky súčasnej ruskej drámy. Venuje sa tiež prekladu súčasnej drámy z ruského jazyka a príležitostne pôsobí ako dramaturgička (Divadlo Aréna, SND) a herečka (Divadlo SkRAT, Divadlo Exyt Víchod). Je členkou Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov a príležitostne publikuje o divadle v denníkoch a odborných periodikách.

Posledné recenzie

Zanechajte komentár

Romana Maliti ukončila v roku 2000 štúdium etnológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 2001 štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pôsobila ako odborná referentka na Ministerstve kultúry SR (2001), ako odborná redaktorka, vedúca Oddelenia vonkajších vzťahov, programová dramaturgička Štúdia 12, programová manažérka festivalu Nová dráma/New Drama, šéfredaktorka časopisu kød - konkrétne o divadle v Divadelnom ústave (2001 – 2009), programová dramaturgička projektu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry (2009). Od roku 2001 pracovala v rade pre zahraničné divadlo pri Medzinárodnom festivale Divadelná Nitra, kde bola v rokoch 2010 - 2012 zástupkyňou riaditeľky a manažérkou pre zahraničné vzťahy. Od roku 2014 je doktorandkou na Ústave východoevropských studií Filozofickej fakulty Karlovy univerzity v Prahe, kde sa venuje štúdiu a výskumu poetiky súčasnej ruskej drámy. Venuje sa tiež prekladu súčasnej drámy z ruského jazyka a príležitostne pôsobí ako dramaturgička (Divadlo Aréna, SND) a herečka (Divadlo SkRAT, Divadlo Exyt Víchod).
Je členkou Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov a príležitostne publikuje o divadle v denníkoch a odborných periodikách.

Go to Top