Malý Princ

Premiéra: 16. a 17. septembra 2011
Prvou premiérou baletu SND v sezóne 2011/12 je autorské predstavenie skladateľa Michala Pavlíčka a režiséra, choreografa Ondreja Šotha Malý princ, ktoré vytvorili podľa rovnomennej detskej knižky jedného z najzaujímavejších spisovateľov XX. storočia, Antoine de Saint-Exupéryho.
Scénar Zuzana Mistríková, Ondrej Šoth, dramaturgia Z. Mistríková, scéna Juraj Fábry, kostýmy Milan Čorba a Andrej Suchanov, film David Spáčil.
Premiéry sa konali 16. a 17. septembra v novej budove SND v Sále opery a baletu.
Inscenátori venovali predstavenie, Jaroslavovi Filipovi, Júliusovi Satinskému a Stanislavovi Radičovi, tvorcom, ktorí sa dokázali i v dospelosti dívať na svet detskými očami a vytratili sa z nášho sveta priskoro.
A. de Saint-Exupéry ako jeden z mála spisovateľov považoval tvorbu pre deti za výsostný dar boží, ku ktorému treba pristupovať s pokorou a úctou k detskej duši. Malý princ, ktorý je posledným dielom predčasne zomrelého spisovateľa, dosiahol svetový úspech a patrí dnes do základného fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Krehký, poetický príbeh malého princa preniesť na javisko a dokonca do tanečnej podoby, je mimoriadne ťažká úloha, vyžadujúca si skúsených inscenátorov s dostatočne rozvinutou fantáziou a chápaním detského vnímania sveta, ako aj odvahou experimentovať.
Týmto predpokladom zodpovedá v tanečnom umení na Slovensku známa autorská dvojica Z. Mistríková a O. Šoth, ktorí majú za sebou mnohé svetové premiéry svojich úspešných autorských inscenácií. Premiéra ich Malého princa sa konala v roku 2004 v Košiciach. Súčasná bratislavská premiéra je po siedmich rokoch druhým uvedením tejto inscenácie na Slovensku.
Celý príbeh scenáristi rozdelili do dvoch častí, pridŕžajúc sa originálu literárnej predlohy. Problematický začiatok inscenátori vyriešili využitím leteckých filmových záberov a prenesením rozprávača príbehu z pilota na postavu Malého princa (púšťanie papierového lietadielka). Prvá časť obsahuje jedenásť obrazov: od havárie lietadla a stretnutie pilota s malým princom cez stretnutie Princa s Ružou a jej záchranou pred Baobabmi až po návštevu šiestich planét, Kráľa, Márnivca, Opilca, Obchodníka, Lampára a Zemepisca. Celá táto časť prebieha v plynulom tempe, jeden obraz strieda druhý a diváka, najmä detského, udržiava v stálej pozornosti. Po režijnej a choreografickej stránke treba vyzdvihnúť predovšetkým obrazy jednotlivých planét, ako aj spôsob cestovania Malého princa pomocou kolobežky, ktorá je deťom najprirodzenejším dopravným prostriedkom a vnáša poetický prvok do celého príbehu.
Interpretačne zaujali predovšetkým rotačná technika a elevácia skokov Juraja Žilinčára (19. 9.) v postave opilca, plastičnosť pohybov Ubalda Civesa v postave Márnivca ako aj komická figúrka Daniela Slabého v postave Obchodníka.
Druhá časť sa odohráva na planéte Zem, obsahuje šesť obrazov, v ktorých sa Malý princ stretáva s Hadom, nachádza konečne priateľstvo s Líškou, zisťuje, že ruží rastie na zemi veľa, ale Ruža z jeho planéty je preňho jedinou. Po opätovnom stretnutí s pilotom, opúšťa planétu Zem a vracia sa za pomoci Hada späť na svoju planétu.
Celá druhá časť pôsobila v porovnaní s prvou vážnejšie, išla viac do hĺbky príbehu, a tým sa stávala pre deti síce menej atraktívnejšou, no o to významnejšou svojím posolstvom. V tejto časti po choreografickej aj interpretačnej stránke dominovali obrazy Lišiaka, jeho stretnutie ako aj spriatelenie sa s Malým princom. Svojou interpretáciou v zaujímavom choreografickom stvárnení zaujala postava Hada v podaní Rominy Kolodziej (16. 9.), ako aj Sylvie Nájdenej (17. 9.) a predovšetkým Lišiak v podaní Olivera Jahelku (16. a 17. 9.).V titulnej postave Malého princa sa alternovali Maxim Sklyar (16. 9.) a Sergej Jegorov (17. 9.). Obidvaja technicky výborne pripravení zvládli svoje choreografické party suverénne, s ľahkosťou im vlastnou. M. Sklyar svojou mimikou tváre viac zodpovedal predstave malého chlapca, kým S. Jegorov svojím vážnym až prísnym pohľadom uberal Malému princovi na jeho detskosti. Choreografia dávala výrazný priestor popri Malom princovi aj postave Ruža, v ktorej sa alternovali Barbora Kubátová (16. 9.) a Romina Kolodziej (17. 9.). Obidve interpretky podali očakávané výkony a zvládli suverénne svoje úlohy po technickej aj výrazovej stránke.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                      Príbeh Malého princa sa odohráva na scéne Juraja Fábryho, ktorá dáva dostatočný priestor na choreografiu a zároveň umožňuje využívanie efektných filmových záberov (ich autorom je David Spáčil) podstatnou mierou podieľajúcich sa na vytváraní ilúzie, na ktorej je vybudovaný celý príbeh. Kostýmy Milana Čorbu a Andreja Suchanova sčasti vychádzali z kresieb A. de Saint Exupéryho (plášť Malého princa, Baobaby), boli v súlade so zámerom inscenátorov a podčiarkovali ich snahu o poetickosť (Ruža, Motýle) a priblíženie sa detskému divákovi (Had, Lišiak).
Knižka Malý princ je rozprávkou pre deti, ale svojou metaforickosťou môže osloviť aj dospelých, všetkých tých, ktorí sú schopní ešte snívať a mať ilúzie napriek stále rastúcej nekultúrnosti súčasného sveta podliehajúceho len materiálnym hodnotám. Rozhodnutie vedenia Baletu SND zaradiť Malého princa ako detský titul do svojho repertoáru je chvályhodný. Pozornosť a reakcie detí na predstavení to potvrdzujú a súčasne nám dávajú nádej, že jemnosť a odvaha sa z nášho života nevytratia.
Dagmar Hubová

Dagmar Hubová

Dagmar Hubová absolvovala pedagogiku tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zaoberá sa didaktikou a teóriou klasického tanca, prekladá a recenzuje odbornú literatúru. Od roku 1965 pedagogicky pôsobí na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU, v súčasnosti vedie Katedru tanečnej tvorby a publikuje hodnotenia baletných inscenácií v dennej a odbornej tlači.