Sedemkrát duetá

choreografia: Milan Kozánek, Zuna Kozánková, Katarína Zagorski, Stanislava Vlčeková, Daniel Raček, Peter Mika a Zuzana Hájková
hudba: Matej Haasz
kostýmy: Larisa Gombárová
svetelný dizajn: Ján Čief

tanec: umelecký súbor Divadla Štúdio tanca – Tibor Trulík, Lenka Rajchmanová, Jakub Jeňo, Marie Knapová, Miroslava Peterská

Premiéra: 5. a 6. apríla 2013, Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica

Rok, v ktorom Divadlo Štúdio tanca oslavuje svoje pätnáste výročie, je aj časom, v ktorom okrem premiér nových projektov či noviniek v dramaturgii festivalu Dni tanca pre vás je príležitosť na zastavenie sa a na návraty. Návrat cez projekt 7_choreografov, v ktorom väčšina zúčastnených tvorcov buď v Štúdiu tanca pôsobila ako tanečníci, alebo s divadlom spolupracovali, sa zdá byť vhodným konceptom na spomínanie, ale hlavne tvorivé stretnutie v priestore jedného divadla počas jedného večera.

Sedem výrazných choreografov súčasného tanca – Peter Mika, Milan Kozánek, Katarína Zagorski, Daniel Raček, Zuna Kozánková, Stanislava Vlčeková, Zuzana Hájková – pracovalo s témou duet, ktoré boli kľúčovým zadaním. Každý z nich má za sebou rad spoluprác s rôznymi slovenskými a zahraničnými tanečníkmi, každý z nich má za sebou určitú tvorivú etapu, v ktorej po sebe zanechal trvalejšiu a jedinečnú stopu, a práve teraz mal možnosť si tento svoj otlačok ešte raz pripomenúť.

Číslovka sedem sa v názve projektu objavila pre dojem rozmanitosti, znepokojenie, z ktorého môže vzniknúť harmónia. Zlúčenie rôznorodých prístupov siedmich špičkových slovenských choreografov, ktorí pracujú s osobitým štýlom, môže pôsobiť nesúrodým dojmom. V podobe duet ale nadobúda harmonickejší charakter, ktorý sa skôr zlieva do jednotiaceho dojmu. Duetá spája jednotiaca hudobná zložka sláčikových nástrojov, bohatých perkusií s prvkami elektroniky autora Mateja Haasza, aj kostýmy Larisy Gombárovej a spoločný princíp svietenia Ján Čiefa. Tematicky sú duetá rôznorodé, ale dramaturgicky ich spája konfrontovanie, zdieľanie, hľadanie a strácanie vlastnej identity vo vzťahu dvojice. Duet je v tanečnom význame forma dialógu, z ktorého sa odvodzujú aj ďalšie situácie. Sedem choreografov sa snaží odkryť ich podstatu a zároveň nájsť niečo, čo je v nich jedinečné.

Choreograf Daniel Raček sa v duete Uzol zameral na pamäť, na sústavne sa opakujúce chyby minulosti, ktoré sa nedajú – ani napriek snahe – opraviť. Lenka Rajchmanová a Marie Knapová sa v silnom červenom svetle navzájom sledujú, počas výstupu sa stále nachádzajú vo vzájomnej blízkosti, nevychádzajú z nej. Zacyklujú sa, aby sa zase mohli od seba uvoľniť, ale len natoľko, aby nasledovala rovnaká akcia zo začiatku. Opakujúce sa prvky neoklasického baletu v spojení so súčasným tancom znásobujú počet pokusov o rozuzlenie ich existencie.

Dueto Stanislavy Vlčekovej má názov Mirror – zvolila si motív pozerania človeka na seba samého a jeho prieniku s obrazom v zrkadle. Tanečníci Jakub Jeňo a Tibor Trulík vo výrazných kostýmoch pôsobia ako vzájomný tieň. Takmer identicky sa obaja tanečníci pohybujú, vstávajú, padajú. Dotýkajú sa pritom vždy tela: päta, dlaň, noha, ruka. Čo sa týka pohybovej stránky, ide o najvýraznejší výstup celého projektu.

V duete Vecné bremeno Zuzany Hájkovej tancujú dve tanečnice. Jemnejšia z dvojice (Marie Knapová) beží, druhá, vitálnejšia (Miroslava Peterská) dostala rolu bremena, ktoré jej partnerka neustále vláči. Snaží sa ho zbaviť, ale už to nejde.

Bozk na Kačici, duet Kataríny Zagorski, je inšpirovaný fotografiou Roberta Doisneaua Le baiser de l’hôtel de ville (Bozk pred radnicou), ktorá zachytáva mladý pár v bozku na ulici v Paríži v roku 1950. Hudba Mateja Haasza je inšpirovaná tanečnou scénou z filmu Bande à part režiséra Jean-Luca Godarda. Choreografka je známa svojou poetikou spájania výtvarného konceptu s divadelno-tanečným, pracuje s motívom trojakého stretnutia. Lenka Rajchmanová a Tibor Trulík vytvárajú vtipné divadelné situácie, ktoré vedú k bozku.

Milan Kozánek si vo svojom duete CH_5 zvolil mužsko-ženský element a rozpohyboval pomer energií medzi mužskou silou a ženskou krehkosťou. Miroslava Peterská a Jakub Jeňo sú síce postavení do archetypálneho vnímania svojej existencie, no tento koncept nepôsobí ako ohraná schéma, skôr ako improvizácia.

Na Kozánkov duet tematicky nadväzuje výstup choreografky Zuny Kozánkovej Ch_6, v ktorom tancujú Lenka Rajchmanová a Marie Knapová. Rieši bližšie nešpecifikovanú tému, ale pritom sa snaží riešiť nevysvetliteľné situácie vo vzťahoch, ktoré nevedia definovať ani samotné tanečnice.

Duet Adamah Petra Miku, slovenského choreografa žijúceho a tvoriaceho v Španielsku, je tematicky i formálne zosumarizovaním hlavného motívu projektu, ktorým je návrat. Adamah značí v hebrejčine zem, zeminu. Od tohto slova je odvodené pomenovanie pre človeka: ADAM. Duet zrkadlí v sebe podoby návratu k sebe a k partnerovi. Návrat k podstate človeka, návrat k zemi, do zeme, z ktorej pochádza. Intenzita pohybu, tlak protiváh a rovnováha, to sú výrazové prostriedky, ktorými vedie tanečníkov Jakuba Jeňa a Tibora Trulíka. Drobnými rurálnymi fragmentmi, akými sú napríklad kúsky hliny na scéne, síce svoj zámer výtvarne trochu popisne sprítomňuje, ale hlavný dôraz dáva na tanečný prejav.

Projekt 7_choreografov mapuje a bilancuje súčasnú slovenskú tanečnú scénu a na priestore krátkych duetov sa usiluje načrtnúť niektoré tanečné poetiky. Napriek tomu, že sedem duetov pôsobilo dojmom nadväznosti a takmer nezapamätateľnosti jednotlivých krátkych predstavení, umožnilo na malom časovom priestore porovnať rôzne choreografické prístupy, ale aj spôsob, akým si dokážu jednotliví tanečníci poradiť s rôznymi pohybovými princípmi. Dá sa z nich, aj keď vzhľadom na plochu veľmi zjednodušene a povrchne, vyčítať spôsob uvažovania jednotlivých tvorcov nielen v danom momente, ale čiastočne aj v ich tvorbe všeobecne.

Marek Godovič

Marek Godovič je absolventom Vysokej školy múzických umení v
v odbore divadelná veda a polonistika a Filmovej a televíznej fakulty Akadémie múzických
umení v Prahe v odbore scenáristika a dramaturgia. V priebehu štúdia sa zúčastnil
semestrálnych pobytov na Escola Superior de Teatro e Cinema v Lisabone a na Jagielonskej
Univerzite v Krakove. Ako autor, dramaturg a scenárista spolupracoval na rôznych
divadelných a rozhlasových inscenáciách. Od roku 2011 pracuje v Divadelnom ústave v
Štúdiu 12. Recenzie a kritiky publikoval v časopise kod, SME, Tanci, Salte či Pravde. Ako kritik sa
zaoberá súčasnou drámou, fyzickým divadlom a súčasným tancom.