Láska nepustila politiku ani na tretiu koľaj
Antonius a Kleopatra je Shakespearova hra o láske aj o politike. Tragédia. Režisér Michal Vajdička s dramaturgom Petrom Pavlacom sa rozhodli zvýrazniť rovinu lásky na úkor politickej roviny. Robia to dôsledne. Zredukovali postavy aj situácie. Vyhli sa bitkám aj veľkým efektom.
DIEVČATKO CHOUCHOU OBJAVUJE NEVÍDANÉ POKLADY
Chorá dcérka skladateľa Clauda Debussyho uprosila otecka, aby skomponoval balet, príbeh ktorého si sama vymyslela. Láska medzi vojačikom a baletkou síce nápadne pripomína Andersenovu rozprávku “O statočnom cínovom vojačikovi”, no dievčatku sa asi zažiadalo vidieť ho v baletnom prevedení. Tak vznikla Skrinka hračiek, ktorá bola prvým detským baletom v histórii hudby dvadsiateho storočia.
STRATENÍ v enigme márnosti
Klasické dedičstvo na dnešnej divadelnej scéne má zmysel len vtedy, ak sa priamo navrúbľuje na posolstvo súčasnosti alebo jeho ozveny a echá. Túto starú pravdu poznáme už desaťročia.
Stánok s rýchlym občerstvením
Dramatička Gianinu Cărbunariu sa presadila v európskych centrách novej drámy nie preto, že by sa jej texty vyznačovali nejakou špecifickou poetikou či jazykom, či preto, že by jej divadlo Teatrul Mic vytváralo neopakovateľný štýl. Skôr vďaka tomu, že sa táto sotva tridsaťročná rumunská autorka dokáže priamočiaro dotýkať súčasných problémov mladých ľudí. Hlavnou témou hry Kebab je túžba po lepšom živote v zahraničí aj za cenu prostitúcie vo všetkých jej formách – a aj tých najtvrdších dôsledkov.
Rozprávkové divadlo prvý raz uviedlo rozprávku
Autor rozprávkovej knižky pre deti Lastovičie rozprávky Stanislav Štepka napísal rovnomenný divadelný scenár. Radošinské naivné divadlo po prvý raz vo svojej histórii uviedlo rozprávku pre deti. I keď na prvý pohľad javisková forma rozprávky sa v ničom nelíši od ostatých inscenácií tohto divadla. Totiž jednou z ich najvzácnejších devíz je hravosť. Priniesli príbeh štyroch mláďat, dvoch detských a dvoch zvieracích – lastovičích. Dej sa odohráva v letnom období, kedy deti Ninka a Filip trávia letné prázdniny u svojej babičky Lujzy. Tam si nájdu nových kamarátov, lastovičie deti Darinku a Romana. Rozprávka je snovým príbehom. Tak ako každé dieťa má širokú škálu fantázie, aj tieto deti prežívajú chvíle o ktorých len snívajú. Cestujú s lastovičkami a prežívajú dobrodružstvá.
O NÁRODE BEZ PÁTOSU
Všetko za národ! Velí Hana Čepčinská, národovkyňa, ktorú na dedinu poslal lekár. Cupitajúc po hline odrieka verše s krkolomnými okazionalizmami slovenského parnasistu Pavla Országha Hviezdoslava. Vidiek i slovenský ľud - všetko by „na pekno“ vidieť chcela. Prichádza s romantizujúcimi predstavami, ktoré sa lámu pod šľahmi biča irónie. Pozdvihnúť slovenský národ, zbierať ľudové piesne, prostonárodné príslovia a porekadlá. Ľud, ktorý sa pohybuje vo svojom uzavretom teritóriu, čo naznačila uzavretá scéna Pavla Andraška, od odrodilcov chrániť.
