MÁM POCIT, ŽE NA MŇA Z VESMÍRU ĽADOVO ŤAHÁ
Martinské divadlo si dramatizáciou novely českého prozaika Michala Viewegha Andělé všedního dne položilo niekoľko závažných otázok týkajúcich sa smrti, umierania a našich predstáv o nich. Časť z nich, realizovaná inscenačne, smeruje k obyčajnému človeku, časť k tým, ktorým konvenuje budhizmus a hlavné smerovanie patrí tým, ktorí inklinujú ku kreťanskému chápaniu tejto problematiky, či je im práve toto najznámejšie. Inscenácia však - zhodne s novelou - neobchádza ani súčasné „nové“ duchovné smerovania v ramci New Age prítomnosťou viery vo víly, tarotové karty či iba pozitívnu silu náhody a každej udalosti v živote atď.
SHIRLEY KRONEROVÁ / ZUZANA VALENTINE
Dobré ráno, stena. Čo to bude dnes, stena? Predsa to čo každý deň, Shirley – skrachované manželstvo, nevďačné deti, šťastie vyhasínajúce pod troskami života a na krku muž Joe, ktorý sa vekom mení na slizkú obludu požierajúcu túžby mladosti zaživa. A čo šarm, ambície, vzrušenie, elán, úspech? To všetko predsa opúšťa liverpoolske ženy z robotníckej triedy dávno pred tým, ako vôbec pochopia význam týchto slov. Ešte šťastie, že kuchyňa má štyri steny, ktoré osamelú Shirley, jednu z mnohých žien, ktoré prežívajú bežné nešťastie rodinného života, vždy bez námietok vypočujú.
Revízor
Pre divadlo, ktoré chce zabávať na vysokej úrovni, zároveň byť aj spoločensky aktuálne, si ťažko predstaviť vďačnejší titul ako Gogoľovu komédiu. Strhujúco smiešny príbeh s presne charakterizovanými postavami, ktoré sú nadčasové, ktoré už takmer dve storočia v každom spoločenskom zriadení, pri každom politickom systéme pôsobia aktuálne, zabáva diváka, ale popri zábave ho núti aj premýšľať, poskytuje mu paralely zo súčasnosti. Lebo vždy a všade sa nájdu aktuálne typy, zodpovedajúce Gogoľovým postavám. Úspech je zakódovaný v presne charakterizovaných typoch ľudí, ktorí žijú (a priživujú sa) v každej spoločnosti, a v určitej morálke (resp. neprítomnosti morálky) od cárskeho Ruska z čias Gogoľa až po našu súčasnosť. Tento morálno-spoločenský obsah však predstavuje aj určitú pascu. Padnú do nej inscenátori, ktorí si myslia, že samotný príbeh bez hlbšieho výkladu, vtipné scénky a smiešne postavičky zaručia úspech.
PO STOPÁCH ALEXANDRA VEĽKÉHO
V dobe silnejúcej komercionalizácie spôsobu života a úpadku hodnôt, ako sa zvykne všeobecne tvrdiť, sa občas stáva, že sa komerčné pretne, či stretne s duchovnými hodnotami. Čo s tým má Alexander Veľký? Minimálne podobné sú snahy autora Michala Viewegha aj režiséra inscenácie Doda Gombára. Skúmať neznáme, púšťať sa do „bojových výprav“ do nových zemí.
Rum a vodka alebo elixír premárneného života…
Divadlo Kontra prináša už druhú inscenáciu hry súčasného írskeho dramatika. Prvou bola inscenácia hry Howie a Rookie dramatika Marka O´Rowea, ktorá v minulom roku získala na festivale Nová dráma ocenenie Prekvapenie Novej drámy a tiež cenu kritikov Dosky 2007 ako Objav sezóny. Inscenácia Rum a vodka tematicky i formálne nadväzuje na predchádzajúcu inscenáciu. Podobne ako v Howie a Rookie ide o monologické rozprávanie udalostí predchádzajúcich dní na pozadí ktorého môžeme pozorovať životnú perspektívu, či skôr neperspektívu, hlavného hrdinu. V zhode s predchádzajúcou inscenáciou aj Rum a vodka smeruje k chudobnému divadlu. Chudobnému vo využívaní výtvarnej a hudobnej zložky, nie však vo výpovednej hodnote inscenácie. No zatiaľ čo O´Rweova hra Howie a Rookie je monologická výpoveď dvoch postáv, McPersonova hra Rum a vodka je hra pre jedného herca.
VNÚTORNÉ KONFLIKTY OBETE F10 ALEBO REČOVÉ DROBNÔSTKY MIMOVOĽNE GENERUJÚCE SEBAIRONICKÝ PRESAH
Rum je destilovaný nápoj z cukrovej trstiny. Vodka je priezračný alkohol obsahujúci vodu a etanol, ktorý je destilovaný napríklad z obilného kvasu. Rum a vodka je aktuálna inscenácia spišského divadla Kontra. Vznikla podľa hry írskeho dramatika Conora McPhersona, ktorý ju napísal vo veku dvadsaťjeden rokov. V neposlednom rade – alkoholizmus je psychická a fyzická závislosť na alkohole diagnosticky označovaná ako F10.
