Vyrovnávanie sa z modernou
Aj Rastislav Ballek patrí k režisérom, ktorí sa snažia dramaturgicky i režijne vysporiadať s vývinovými míľnikmi moderného európskeho divadla, ktoré sa na Slovensku dlhé roky z politických dôvodov nenosili. No pomaly dvadsať rokov po páde totality by bolo prirodzenejšie, keby sa takéto tendencie už dávno naplnili. Lenže divadelná prax má vo všeobecnosti svoje zotrvačnosti. A na Slovensku k zotrvačnosti treba prirátať aj objektívne podmienky, divadelnej praxe, ktorá vymenila tlak ideologický za tlak finančný, zložito prepletený s tlakom komerčným.
Userfriendly Mobile
Keď som mala pätnásť, dostala som svoj prvý mobil. Aby moji rodičia vedeli, kde som. Hoci ho predtým mala dva roky mama, zdalo sa mi, že má top dizajn, a že tridsať minút na prevolanie mesačne je ako celá večnosť. Cítila som sa ako majster sveta. Mobily sa rýchlo implementovali do našich životov.
KRÍŽovkári
Začiatky nebývajú ľahké. Len málokedy sa podarí, že umelecká prvotina je dielo zaslúžiace si úprimnú chválu. Oveľa častejšie sa však stáva, že prvotina je priestor pokusov a omylov, snáh a naberania skúseností. Niekoľkonásobne to platí za predpokladu, že inscenácia je prvotinou pre väčšinu zúčastnených umelcov. Scénická realizácia hry začínajúceho dramatika Lukáša Brutovského a doposiaľ neveľmi skúsenej režisérky Veroniky Pavelkovej Krížovkári, vo výsledku naráža na nemalé množstvo začiatočníckych nedostatkov.
NA OBED PRAŽENICA, NA VEČERU KOPANEC
Vrámci festivalu Senická divadelná horúčka 2008 bola uvedená aj premiéra pôvodnej slovenskej drámy Melánie Krajancovej, mladej absolventky brnenskej JAMU. Autorka, ktorá pre divadelný súbor oProti už v minulosti napísala scenár Črepy lekna, tento krát predstavila hru s názvom Nepravidelný priestor. Text bol v roku 2007 nominovaný na Cenu Alfréda Radoka.
Iné ráno, iný pohyb…
Ak chcete prísť na toto predstavenie správne naladení, najlepšie by bolo dokráčať tam z Bratislavy pokojným tempom pešo. Alebo ešte lepšie - práve sa prebúdzať, akoby bolo ráno. Byť poloprebudený, ale skôr neprebudený ako prebudený. Nie je to každodenné, uponáhľane roztržité ráno.
ŠŤASTNÝ KONIEC PERIPETIÍ KRÚTŇAVY
Peripetie Suchoňovej Krútňavy sú snáď najnapínavejším príbehom krátkych dejín slovenskej opery. Napriek tomu, že ideologické výhrady nie sú už takmer dvadsať rokov aktuálne, až storočnica Eugena Suchoňa sa konečne stala impulzom k inscenovaniu originálnej partitúry diela, ktorú pred piatimi rokmi (s dávnejším požehnaním skladateľa) rekonštruoval Vladimír Bokes. Už samotné uvedenie je čin hodný pozornosti a uznania.
