Ešte jeden do partie a dosť!
Každé divadlo, ktoré sa rozhodlo smerovať svoju programovú líniu bližšie ku komerčným titulom, by určite malo mať vo svojom repertoári aspoň jednu či dve bláznivé komédie alebo hry „bulvárneho typu“ s prvkami komédie či frašky. Jedným z autorov takéhoto typu hier, ktoré si však udržiavajú svoj štandard a nespadnú len do roviny lacného (často primitívneho, nenápaditého, vulgárneho a vyprázdneného) divadelného klišé je aj anglický dramatik Ray Cooney. U nás je známa najmä jeho hra Run for Your Wife, do slovenčiny preložená ako 1+1=3.
Spevavé vtáča
Hry Árona Tamásiho predstavujú zvláštnu a doteraz nedocenenú hodnotu maďarskej dramatiky. Rodák zo Sedmohradska je uznávaný najmä ako autor románovej trilógie, v ktorej podľa kritikov verne zobrazil životnú filozofiu aj dušu Sikulov, je uznávaný ako básnik, majster poetických foriem, jeho divadelné hry sa síce sem-tam objavia na javiskách maďarských divadiel, väčšinou sa však hrajú ako akési folklórne rozprávky pre dospelých.
Generačné nezhody voľakedy a dnes
Ivan Stodola patrí medzi špičku slovenských dramatikov, ktorý tvorili pred 1. svetovou vojnou, medzi vojnami a aj po 2. svetovej vojne. Do jeho tvorby patria komédie, tragédie aj historické hry. Vyjadroval sa kriticky k aktuálnym udalostiam aj k spoločenskej situácii. Jeho tvorba prezrádza, že od prvopočiatku bol odvážnym autorom. Ako lekár cítil potrebu nielen liečiť ľudské telo, ale aj neduhy spoločnosti. A ak už ich nevedel vyliečiť, aspoň na ne poukázal.
Povala
Keď sa činoherný súbor rozhodne inscenovať „hudobný žáner“ (operetu, muzikál...), musí rátať s dvomi faktormi, ktoré väčšinou výrazne obmedzujú možnosti vytvoriť divadelne kvalitnú inscenáciu. Jedným je kvalita samotného diela (inscenuje sa neuveriteľné množstvo hudobne aj dramaturgicky – jemne povedané – problematických titulov), druhým sú technické a personálne možnosti (schopnosti) súboru.
„Teplé“ nie je horúce
Meno a tvorba Rainera Wernera Fassbindera nie sú v slovenskom divadelnom kontexte často skloňované, rozhodne nepatria medzi najznámejšie, a to i napriek tomu, že Fassbinder zanechal v európskom divadelnom a filmovom umení nezmazateľnú stopu. Vďaka svojmu neštandardnému životnému štýlu, prístupu k umeniu a prívalu nových tém a foriem predstavoval značný posun vpred a nazeranie na a cez umenie úplne inou optikou, azda dovtedy netradičnou. Bez pochýb zostáva naďalej, i viac ako dvadsať rokov po svojej smrti, príťažlivým a inšpiratívnym dramatikom, režisérom, umelcom.
Giselle
Po romantickom príbehu Wagnerovho „Tristana a Izoldy“ (október 2008), siahla dramaturgia košického baletu pre svoju druhú premiéru v sezóne 2008/09 opäť po romantickom príbehu, tentokrát po reprezentantovi vrcholného romantizmu - balete Adolphe Charles Adama¬ „Giselle“. Premiéry sa konali 13. a 14. marca v historickej budove Štátneho divadla Košice. Pod inscenáciu sa ako autori podpísali Ondrej Šoth, Juraj Kubánka (réžia, choreografia) a Zuzanna Mistríková (libreto, dramaturgia). Ďalej na inscenácii spolupracovali Marilena Halászová (spolupodieľala sa na dramaturgii), Natália Horečná, Mikhaylo Novikov, Liudmyla Zhytnykova (dielčia spolupráca na choreografii), Marek Hollý (scéna v spolupráci s O. Šothom), Andrej Suchanov (kostýmy), Sergii Iegorov (filmové dokrútky), Jozef Marčinský (fotografie, plagát). V inscenácii bola použitá hudobná nahrávka Orchestra of the Royal Opera House, Covent Garden pod taktovkou Richarda Bonynge, v hudobnej dramaturgii Oleksandra Khabla. Inscenácia bola venovaná skladateľovi Svetozárovi Stračinovi, ako výraz uznania jeho tvorčieho prínosu, predovšetkým v oblasti slovenskej ľudovej hudobnej literatúry.
