… tá ľalia smutno vzdychá…
Bottovu baladu Žltá ľalia sa deti v škole ešte stále učia naspamäť. Pravdepodobne tak v tejto krajine nie je nikto, kto by nevedel odrecitovať aspoň úvodné verše Stojí, stojí mohyla. Na mohyle zlá chvíľa... Nečudo, že sa táto balada stala akýmsi evergreenom romantizmu.
Do kina či do divadla /za snehom a láskou/?
Ak sa povie Perinbaba, asociácií v hlave je hneď niekoľko. Filmová rozprávka, Jakubiskova poetika, sneh a fujavica v lete, nespravodlivosť, boj za lásku, vysvetlenie nevysvetliteľného. Filmové spracovanie Perinbaby je povinnou súčasťou sviatočnej vysielacej štruktúry našich televízií. Akoby bez nej ani nemohli byť Vianoce. Perinbaba predstavuje domov. Ten hore, kdesi na nebi, ten v obývačke, kde je príjemne teplo, aj ten, kde si utrápená Alžbetka spomína na mamičku.
Romantický príbeh Lucie di Lammermoor v dizajne francúzskych tapisérií
Nová inscenácia slávnej talianskej opery Gaetana Donizettiho Lucia di Lammermoor, ktorej historická premiéra sa uskutočnila v roku 1835 v Teatro San Carlo v Neapole, je v Štátnom divadle Košice veľkoplošnou javiskovou tapisériou s oživenými príbehmi a postavami z historického románu Waltera Scotta Nevesta z Lammermoor.
Divadlo na divadle na divadle
I neznalci fantasy už počuli o Plochozemi anglického autora Terryho Pratchetta. Nomen omen, je to plochá zem, ktorú podopierajú štyri slony, ktoré sa vezú na obrovskej korytnačke.
Keď sme zvedaví na slová
Divadelná rozprávka pre deti Róberta Mankoveckého - Zvedavá rozprávka v réžii Viliama Hriadela - je príbehom, ktorý sa obracia na zmysel pre hru, radosť z tvorivosti a cit pre správne a spravodlivé tak u dieťaťa, ako aj dospelých. V jej základe totiž stojí bájka, ktorá je veľmi funkčne prepojená so slovnými hrami, pomocou ktorých sa základná dejová línia rozprávky vytvára. Základ hier so slovami tvorí ich doslovné chápanie, ktoré hlavní aktéri inscenácie aj fyzicky ukazujú (realizujú) v nespútanom gejzíre nápadov a vynaliezavosti. Deti i dospelí pri Zvedavej rozprávke majú možnosť učiť sa mnohému.
JA a JA
Premiéra autorského predstavenia Kataríny Raševovej "JA a JA" sa odohrala v dielňach Štátneho divadla Košice, teda v netradičných divadelných fabrikových priestoroch. Vysoké stropy, priestor niekoľkých podlaží dávali svojské možnosti práve pre špecifický typ tejto divadelnej produkcie. V strede improvizovaného javiska, pripomínajúceho skôr cvičné javisko, viseli dva dlhé, približne osemmetrové, šály, jeden v čiernom a druhý v bielom prevedení.
