Mŕtvola opäť zabáva
Máte radi talentové súťaže? Ani my nie. Prepašujeme Vás na generálku a odhalíme, ako sa v skutočnosti pripravuje veľká šou. Autorský projekt študentov VŠMU.
O triede, v ktorej sme všetci boli (aj keď sme nechceli)
Inscenáciou Bola raz jedna trieda sa vrátite do zlého sna. Cez doznievajúce záchvaty smiechu budú divákovi ešte dlho víriť v hlave dávno zabudnuté vety z nočných môr: „Ja mám iba jedny nervy! Sadni si, päť! Toto musíte vedieť, aj keď vás o polnoci zobudím! Obsah štvorca zostrojeného nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami. 863.“ A ešte množstvo iných viet, ktoré ste sa pokúšali celé roky vytesniť. Ibaže niečo také nie je možné.
Vianomani, do tanca, prosím!
Vo foyeri tancovali obublifukovaní tanečníci a pestrofarebné mydlové bubliny. Pukali pri uchu, nad hlavami, skackali pred zrakmi zvedavých divákov, narážali o seba a zanechávali po sebe dúhové kvapôčky jarovej vody. Okrem mydlových boli vo foyeri aj papierové bubliny. Tie boli nezničiteľné. V tvare komiksovej „slzičky“ niesli so sebou napísané informácie, ktoré vítali a posúvali divákov do hľadiska.
Exkurz za králikom
Tvorcovia bakalárskeho ročníka FDU AU poskytli vo svojej inscenácii „Za králikom“ „exkurziu“ do rozprávkového sveta anglického spisovateľa Lewisa Carrolla prostredníctvom hlavnej postavy Alice. Režisérka Monika Kováčová prenikla k notoricky známej rozprávkovej predlohe už od samotného počiatku cez súhlasnú výrazovosť.
Ostrov dobrého pocitu
Dano miluje Gabiku. Gabika miluje Romana. Oboch mužov miluje Denisa. Dano Denisu nie. Avšak Roman miluje iba hry. Barbados je hra o divadelnej realite a mimojaviskovej ilúzii. Postavy dostali mená po svojich hercoch. Herci vlastnosti po postavách. Aj vzhľadom na to, že niektoré z vzťahov medzi postavami sčasti kopírujú aj realitu, hranica medzi skutočnosťou a fantáziou je v inscenácii Julky Rázusovej viac než tenká.
Kto tu vládne?
Keď Werner Schwab v roku 1989, len tak „naverímboha“, poslal svoj text Prezidentky do viedenského Burgttheatru, zdrvujúca interná kritika divadla označila hru ako nehrateľnú a s diplomatickým odmietnutím ju poslala Schwabovi späť.
