(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Domovská stránkaSprávca2023-01-20T21:43:49+01:00

TOMÁŠIKOVE TANEČNÉ ETUDY Z „MINULOSTI“

Návraty k renesančnému výtvarnému umeniu a tancu nemusia byť vždy spojené s tradičnými výrazovými prostriedkami, ako sú dobové kostýmy, párové pózy, či živé zoskupenia súborov, hrajúcich starú hudbu. V inscenácii Veselosti minulosti ich nahradila reprodukovaná hudobná kompozícia Kataríny Málikovej, plasticky a dynamicky znejúca v prázdnom „svetelnom“ javiskovom priestore choreografa Milana Tomášika.

Hra a hravosť na scéne

Rumunsko a Poľsko sú zdanlivo odlišné a vzdialené krajiny. Napriek tomu majú niečo spoločné. Obe sú veľkými európskymi štátmi, neporovnateľnými rozlohou a počtom obyvateľov so Slovenskom. Vzájomné vzťahy týchto krajín sú však aj napriek tomu plné predsudkov. V očiach Poliakov, ale i väčšiny Stredoeurópanov (vrátane nás) je Rumunsko vnímané ako zaostalá balkánska krajina, čo je opäť stereotyp.

Úrazy v kabinete kurióznych úkazov

Sláva Daubnerová vo svojej poslednej „iluminačnej“ premiére načrtla množstvo problémov a tém, ako sa „vysporiadať“ s paranormálnymi javmi vyskytujúcimi sa okolo nás. Existujú ešte vôbec zázraky? Môže sa klamstvo povýšené na zázrak v našich „mysliach a rukách“ premeniť na skutočné nesmrteľné umenie?

Kto nemá rád detektívky, je hlupák

„Je to ako detská hra, nikdy nás to neprestane baviť,“ povedal o detektívkach francúzsky herec Melvil Poupaud, ktorý hral hlavnú postavu v novom francúzskom filme na motívy príbehu z Bodu nula. To, že po tejto látke siahli aj francúzski filmári, a to iba pred piatimi rokmi, možno nepriamo potvrdzuje, že stará dobrá Agatha ešte žije.

Go to Top