Keď chce byť inscenácia zlou, a ani to sa nepodarí
Určite ste už zažili ten pocit, keď vám necelých šesťdesiat minút pripomína večnosť. Predovšetkým v divadelnom priestore. A vy začnete radšej hodnotiť ponúknutý komfort hľadiska ako predstavenie. V prípade inscenácie Lovec ŠTBákov je hodnotenie všetkých zložiek o niečo náročnejšie. Každá má svoje pre, aj proti.
JOJ, CIGÁŇ…
Cigánske témy vždy fascinovali. V minulosti aj v súčasnosti. Zároveň rozčuľovali, paralyzovali a spúšťali do pohybu davy (aj javy) končiace otázkou: „čo s nimi?“. Xenofóbne správanie kedysi spoločnosť nepolarizovalo. Historická dedina prirodzeným spôsobom vytesnila komunitu Cigáňov do extravilánu a „dnu“ ich nikdy nepustila. Pritom ich mala stále v zornom poli, boli to „jej“ Cigáni a dôverne poznala celé rodiny.
Mametova politická fraška svedčí Aréne
O americkom spisovateľovi a filmárovi Davidovi Mametovi vyhlásil nebohý laureát Nobelovej ceny Harold Pinter a jeho blízky priateľ, že je to najlepší žijúci dramatik. Na Slovensko táto správa dorazila trochu utajená: na škodu veci, Mametových hier bolo uvedených len pár a skôr s lokálnym ohlasom.
Keď chýba režisér, divák sa môže zblázniť
Je prirodzené, že počas štúdia na VŠMU vznikajú tvorivé dvojice, ktoré počas svojho pôsobenia na školskej pôde zdieľajú spoločný umelecký pocit a postoj. Logickým dôsledkom takéhoto stavu je istá umelecká kontinuita inscenácií, ktoré dvojica vytvorí. To je aj prípadom dvojice v zložení Michal Jasaň a Ondrej Kaprálik, ktorí sa pri svojich inscenáciách striedajú v úlohách režiséra a dramaturga.
(Ne)poslušný Márai
Pred pár rokmi vyhralo mesto Košice titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. V rámci svojho víťazného projektu Interface ponúka aj možnosť profesionálnym umelcom participovať na umeleckých podujatiach. V rôznych grantových schémach sa tak možno dostať k zaujímavým projektom a jedným z nich je aj viacvrstvová séria projektov a aktivít zameraná na rodáka z Košíc, Sándora Máraia (1900 - 1989).
Nielen o lakomstvo ochudobnený Lakomec
Niet pochýb, že diela Jeana - Baptista Poquelina Molièra na Slovensku zažili veľa slávy a úspechov. Mnohé z inscenácií dokonca divadelní historici označujú za legendárne. Len zo Slovenského národného divadla sú to napríklad syntetické a spoločensky úderné inscenácie Mizantropa (1940) a Zdravého nemocného (1943) Ján Jamnického, rozmarné a hravé výklady Škola žien (1948) a Meštiaka šľachticom (1960) Karola L. Zachara alebo politicky angažované interpretácie Tartuffa v réžii Viktora Šulca (1936) a neskôr Jozefa Budského (1946), ktoré divákom kládli jasné politicko-spoločenské otázky, ale aj odpovede.
