Kamil alebo život šteňaťa

Marta Guśniowska: Kamil

Preklad, réžia: Marián Pecko
Výprava: Toy Box a. h.
Realizácia bábok: Michaela Urbanová a. h.
Scénická hudba: Róbert Mankovecký a. h.
Výroba: Toy Box, ateliéry BDnR pod vedením Kataríny Mažáryovej
Video stream, strih, projekcie: Samuel Mažáry, Dodo Šamaj, Martin Zemko
Svetlo: Pavol Bukovina
Zvuk: Marek Horváth

Účinkujú:

Kamil: Mária Šamajová/Matúš Hollý

Hlasy:
Kamilov pán: Ján Kožuch a. h.
Jeho dcéra: Marianna Ďuranová
Suseda: Ivana Kováčová
Pani Iveta: Marianna Mackurová
Poštár: Kevin Ivanko a. h.
TV hlásateľka: Terézia Šusteková a. h.
Mačka: Ivana Kováčová
Pes Morgan: Dodo Šamaj a. h.
Jazvečíčka: Marianna Mackurová

Premiéra: 18. jún 2023, Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica

Recenzia je napísaná z reprízy 21. 6. 2023 (alternácia M. Šamajová) a videozáznamu (alternácia M. Hollý).

Umelecký šéf banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí, režisér Marián Pecko, má s poľským divadlom väzby už od roku 1995 a osobná známosť ho spája aj s Martou Guśniowskou. Tvorba tejto dramaturgičky, režisérky a predovšetkým dramatičky sa už etablovala i v slovenských divadlách. Existuje dovedna osem inscenácií jej hier v bratislavskom, bystrickom, žilinskom a košickom bábkovom divadle, ale aj v Slovenskom komornom divadle v Martine a na Katedre bábkarskej tvorby Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Tentokrát napísala hru priamo na objednávku Bábkového divadla na Rázcestí. Volá sa tak ako jej hlavný hrdina – Kamil.

Nejde o prekvapivý príbeh s dejovými zvratmi. Hra je štúdiou správania sa šteňaťa, ktoré sa učí základným návykom a spoznáva svet okolo seba, ľudí, iných psov a mačky aj „škatule na kolesách“, ako hovorí autám. Druhým hrdinom je starší pán, ktorý žije sám a dcéra mu proti jeho vôli prinesie do bytu šteňa. Po naliehaní súhlasí, že si ho nechá sedem dní. Ako inak, týždeň je dosť na to, aby muž a pes k sebe prilipli. Zlomovou sa stane situácia, keď má šteňa po olizovaní odpadkov bolesti brucha a muž o neho pocíti úprimný strach. Jeho ironizovanie, ktorému zviera nerozumie (napríklad povzdych „no pekne“), sa zmení, keď ho pes štekaním upozorní na to, že zabudol kľúče v zámku dverí zvonku. Odvtedy sa jeho rétorika mení na konštatovania o múdrom psíkovi. Prechádzka so psom prináša pánovi aj novú známosť – a sympatickú psičkárku Ivetu pozýva na kávu. Zviera teda pozitívne narušilo osamelosť staršieho človeka nielen priamo svojou prítomnosťou, ale uľahčilo mu aj nadväzovanie nových sociálnych kontaktov.

Režisér Marián Pecko zvolil na realizáciu tejto hry inscenačný princíp live puppet cinema a na spoluprácu oslovil českú výtvarníčku, ktorá pôsobí pod umeleckým menom Toy Box. Umelkyňa je síce absolventkou scénografie na pražskej DAMU, no v praxi sa jej venovala len minimálne. Je známa vďaka svojej ilustrátorskej a streetartovej práci a tiež ako autorka komiksov. Spoluprácu s ňou Pecko opísal v predpremiérovom rozhovore: „Keď som premýšľal o Kamilovi, často mi napadol komiks, ulica, zadné dvory, parky, lampy, popísané steny. Svet mesta s každou jeho poéziou a pravdivosťou. Keď som sa dozvedel, že Toy Box žije, tvorí a že má zverejnený kontakt na seba – zavolal som jej, pozhovárali sme sa, porozprával som jej o čom, prečo, poslal som text, stretli sme sa v jej ateliéri v Prahe.“[1]

Pre inscenáciu Kamil namaľovala vyše päťdesiat akvarelových obrázkov: izby bytu, ľudskú tvár v rôznej emócii, postavy stojace oproti sebe v dialógu, detail poštárovej nohy, do ktorej sa pes zahryzol, obrázok roztrhanej nohavice, pohľad na tanier s párkami a následne bez nich, na smetný kôš a potom jeho rozhádzaný obsah a podobne. Maľby sa premietajú na jednu z troch projekčných plôch, ktoré sú umiestnené na horizonte scény. Ďalšími prvkami sú tri ohraničené obdĺžnikové priestory – škatule, v ktorých sa hrá s marionetami – a toto dianie snímané dvoma kameramanmi je prenášané na plátno. Priestormi deja sú park, ulica a pavlače domu. Charakterizujú ich detaily – objekty ako lavička, jazierko, lampy, ale aj priečelie budovy s opadanou omietkou, odhalenými tehlami a grafitmi. Keď Kamil pánovi utečie, aby konečne stretol jazvečíčku, režisér zámerne naruší dovtedy budované pravidlá priestoru a animátor premiestni postavu z jednej škatule do druhej tak, že bábka beží po javisku. Stále je však osvetľovaná, snímaná a jej obraz prenášaný na plátno. Dovtedy dodržiaval princíp, podľa ktorého sa na javisku odohrávali iba prehovory herca, resp. herečky s väčšou – ústrednou bábkou Kamila.

Live puppet cinema preniká aj do slovenských divadiel a v BDnR na tento trend zareagovali tiež.[2] Režisér Pecko kombinuje hranie s bábkou Kamila pred obecenstvom a projekciu kreslenej a hranej časti. Na plátne umiestnenom v strede javiska sa premietajú časti hrané s marionetkami a na vedľajších plochách sa zobrazujú akvarelové obrázky. Niekedy ide aj o kombináciu, teda napríklad na obrázku je ruka, z ktorej sa vyšmykuje vôdzka, a na premietanom zábere marionet uteká Kamil za iným psom. Ľudskí aktéri príbehu nie sú nikdy zobrazení bábkami, iba ako maľby.

V inscenácii účinkuje Mária Šamajová v alternácii s Matúšom Hollým. V úvode herec, respektíve herečka rýchlymi presunmi obsiahne javisko v celej jeho šírke a výrazne gestikuluje. Vo chvíli, keď Kamil vstúpi do bytu svojho nového pána, stáva sa ťažiskom práca s bábkou a herečka či herec je koncentrovaná/koncentrovaný na ňu. Neveľký prázdny priestor kovovej konštrukcie, na ktorej s bábkou pracuje, dopĺňajú len dva realistické prvky – kúsok starej deky a papuča. Prejav Matúša Hollého je v danej polohe prirodzenejší – súvisí to s rodom a vekom bližším k stvárňovanému antropomorfizovanému hrdinovi. Kamilove konštatovania majú v jeho podaní šibalskejší charakter: „Neviem, kto toto vymyslel, ale určite to nebol pes. (…) Ľudia nevrtia chvostami a tak nie je jasné, či sa tešia alebo nie.“[3] Okrem herca či herečky spoluvytvára inscenáciu aj päť technikov, ktorých prítomnosť na javisku je priznaná a zakomponovaná do celkového vizuálu. Na okrajoch scény sú viditeľne rozložené svetelné a zvukárske pulty, ktoré obsluhujú. Jednotlivé stanovišťa sú obtiahnuté výstražnou žlto-čiernou páskou. Scéna má urbánny až industriálny ráz a do tejto estetiky zapadá aj elektronická hudba Róberta Mankoveckého, ktorá je vo vypätých situáciách zámerne veľmi hlasná, aj kostým herečky a herca – súčasný odev, ktorému dominuje červená mikina s kapucňou.

Výtvarníčka Toy Box navrhla aj ústrednú bábku psa, ktorého hlava má realistické črty bígla. Telo má čiastočne odhalenú konštrukciu a je skonštruované tak, aby sa mohla bábka uložiť do polohy sedu alebo mohol animátor stvárniť aj pohyby odpozorované z reálneho pohybu psov – vrtenie chvostom či uloženie hlavy na predné laby. Bábku vodia na neveľkom kovovom stole prostredníctvom kolíka v hlave, telom pohybujú priamo. V častiach prenášaných kamerou je Kamil zobrazený drobnou marionetou na dvoch drôtoch, obdobne ako ostatné psy a mačka z príbehu. Bábky podľa návrhov realizovala bábkarská výtvarníčka Michaela Urbanová.

Zvuková zložka má dve vrstvy. Jednou sú Kamilove repliky vyslovované jeho animátorom resp. animátorkou a druhou vopred nahrané prehovory ostatných postáv k danej maľbe, ktoré sú púšťané zo záznamu. Nahrali ich prevažne herečky BDnR, ústredný part Kamilovho nového pána herec Ján Kožuch, ktorý zachytil premenu postoja postavy od rezervovanosti a odmietania po úprimnú náklonnosť k zvieraťu – bravúrne zahral nuansy prekvapenia, potešenia či rozpakov pri stretnutí s Ivetou. Auditívnu rovinu dopĺňajú aj zvuky auta, štrngot kľúčov pri odomykaní, kroky prichádzajúcej postavy, zvuk granúl, keď ich pes vyjedá z misky a pod.

Inscenácia Kamil je dôkazom, že BDnR stále prekračuje domnelé hranice svojej tvorby, interný režisér divadla Marián Pecko vie stále prekvapiť a tvorí aj inscenácie, o ktorých nemožno povedať, že sú typicky peckovské. Tentoraz originálne uchopil postupy live puppet cinema, využil osobnú známosť s dramatičkou Martou Guśniowskou a odvážne oslovil na spoluprácu výtvarníčku, ktorá sa vďake tejto ponuke po rokoch znova ocitla v pozícii scénografky. To všetko ústi do výsledku – nadštandardnej inscenácie pre deti od štyroch rokov, ktorú však možno odporúčať pre celú vekovú škálu obecenstva.

---

[1] PECKO, Marián – ŠKRIPKOVÁ, Iveta. Otázky pre Mariána Pecka. In Zvesti divadla na Rázcestí [online]. 3-5/2023. Dostupné na internete: <https://bdnr.sk/wp-content/uploads/2023/06/Zvesti-marec-april-maj-final.pdf> Publikované: jún 2023. Citované: 26. 6. 2023.

[2] Metódu live puppet cinema použil český režisér Jakub Maksymov v inscenácii Bratislavského bábkového divadla Chronoškriatkovia (2019), neskôr v inscenácii A ako Antarktída (2022) v Bábkovom divadle Žilina. Pracuje s ňou aj Gejza Dezorz – po inscenáciách Dukla, údolie smrti (2021) v Dezorzovom lútkovom divadle a Doktor Dúlitl (2022) v Bábkovom divadle v Košiciach naštudoval v trnavskom Divadle Jána Palárika Subjekt: Gulliver (2023).

[3] Zápisky recenzentky z predstavenia, 21. 6. 2023.