| Divadlo | Divadlo Jána Palárika v Trnave |
|---|---|
| Inscenácia | Franz Kafka: LISTY MILENE |
| Premiéra | 10. februára 2007 |
| Divadelná sezóna | 2006/2007 |
Dramaturgia: Martin Gazdík , Scéna a kostýmy: Kateřina Bláhová , Hudba: Juraj Péč. Réžia: Viktor Kollár. Účinkujú: Branislav Bajus, Zuzana Šebová, Barbora Bazsová.
Premiéra: 10. februára 2007 v Štúdiu DJP v Trnave
Franz Kafka predstavuje výzvu. Pre literárnych historikov, teoretikov, pre čitateľov. Režisér Viktor Kollár sa v Trnave pokúsil prekonať bariéru, strach zo zložitosti Kafkovho diela uvedením hneď dvoch v jednej sezóne. Okrem románu Amerika zdramatizoval aj jeho korešponciu s Milenou Jesenskou, nedosiahnuteľnou láskou.
S Milenou sa Kafka stretol len zopár ráz, ale v oboch tieto stretnutia dlho doznievali. Milena bola vydatá a svojho muža sa nechcela vzdať, no ku Kafkovi ju viazalo vášnivé puto. Vedela, že ich láska – ale aj jeho zhoršujúci sa zdravotný stav – ho ničí, snažila sa zmierniť jeho utrpenie. Vedel to aj Kafka, no bola preňho drogou. Nakoniec ju však požiadal, aby mu viac nepísala. Jeho fyzické a psychické zdravie už boli natoľko podlomené, že zakrátko po ich definitívnom rozlúčení zomrel.
Na vytvorenie divadelnej inscenácie z korešpondencie Kafku a Jesenskej bolo treba ich emočne bohatý príbeh vtesnať do dramatickej formy. Avšak bez toho, aby to zostalo len plochým recitovaním alebo dialógom Franza a Mileny. Kollár to vyriešil umnou štylizáciou postavy Mileny. Stvárňovali ju dve herečky súčasne. Barbora Bazsová a Zuzana Šebová. Pohybovali sa synchrónne, ale i samostatne po malom javisku Štúdia, každá z nich jedinečná a originálna. Bazsová pôsobila subtílnejšie, detskejšie, no i chladne a vyrovnane až drzo. Šebová bola ženská a vášnivá. Obe Milenu predstavili ako racionálnu ženu, dnes by sme povedali feministku, ktorá sa nechala zlákať Kafkovým čarom, vedomá si nebezpečenstva. Zobrazovali ju pri bežných činnostiach ako varenie a kúpanie, pričom jej myšlienky neustále patrili Kafkovi.
Ako Kafka sa predstavil Branislav Bajus. S jeho tmavými vlasmi, v dobovej veste a nohaviciach sa v ňom môže nájsť i vizuálna podoba s Kafkom (najmä pri tlmenom svetle). Bez prudkých výbuchov a emočných vzruchov zorbazil Kafkovo rozrušenie len v pohľade, gestom. Jeho rýchla dikcia pripomínala vyťukávanie do písacieho stroja. Bajus uchopil postavu citlivo; s režisérom dali prednosť prieniku do zákutí Kafkovej mysle pred povrchným zobrazením jeho života. Erotiku, dôležitú v Kafkovom živote, vulgárne nezdôrazňovali. Herci erotickú náklonnosť postáv však zobrazili dôsledne a dostatočne jasne.
Svietením i kostýmami vyvolali inscenátori atmosféru začiatku 20. storočia – občas herci vyzerali pod prudkým bielym svetlom ako z čiernobielych fotografií, inokedy svietenie pripomínalo starý, zažltnutý listový papier. Ich konanie vhodne podfarbovala aj hudba, melancholická, zvláštne rytmizovaná.
Zohľadňujúc pragmatické hľadisko – inscenácia trvá presne tak dlho, ako má. Niečo vyše hodiny. Divák sa nedokáže dlhšie sústrediť na takú intímnu drámu dvojice, ani hereckí partneri by viac „neustáli“. Dobrého veľa škodí. Tvorcovia – vrátane hercov zo seba vyťažili maximum. Úsporným gestom, ale hlbokým ponorom do textu i psychiky postáv.
Dária Fojtíková Fehérová absolvovala štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a doplňujúce pedagogické štúdium so zameraním na detskú dramatickú tvorivosť. Venuje sa divadelnej kritike, publicistike a dramaturgii, aktívne sa zúčastňuje domácich aj zahraničných odborných podujatí, konferencií a festivalov. Venuje sa ochotníckemu divadlu, najmä ako členka odborných porôt a šéfredaktorka festivalových denníkov. Absolvovala viacero zahraničných kritických workshopov (AICT, Mobile Lab). Od roku 2010 pracuje v Divadelnom ústave, od roku 2014 ako vedúca Oddelenia divadelnej dokumentácie, informatiky a digitalizácie a programová manažérka festivalu Nová dráma/New Drama (2010). V roku 2013 ukončila postgraduálne štúdium na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde obhájila prácu Estetika súčasnej slovenskej dramatiky. Od roku 2009 je členkou výboru Slovenského centra AICT, od roku 2014 jeho podpredsedníčkou.Je spoluautorkou monografie Ferdinand Hoffmann. Kritik, dramaturg, režisér... (spolu s Vladimírom Štefkom a Martinom Timkom).
