Arteatro za tri roky svojej existencie sústreďuje svoju dramaturgiu na tituly, ktoré na dlhšiu dobu zmizli z repertoárov našich divadiel, a tak trochu spláca dlh slovenského divadla vybraným autorom a ich hrám. Pred dvomi rokmi tu naštudovali Bukovčanovou drámu Kým kohút nezaspieva a pred rokom Molièrovu komédiu Meštiak šľachticom.
Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre uviedlo vo svojej 60. sezóne ako 184. premiéru inscenáciu hry, ktorá vznikla adaptáciou scenára slávneho rovnomenného kultového filmového diela zo šesťdesiatych rokov.
Vidieť inscenáciu, ktorá s absolútnou samozrejmosťou spája všetky komponenty divadelného diela do fungujúceho celku, je vždy potešením. Inscenáciu, v ktorej výpovedná hodnota korešponduje s použitou formou, kde dramaturg, režisér, scénograf a herci svojou kvalitou vzájomne obohacujú prácu ostatných a tvoria tak fungujúci mechanizmus.
Pred niekoľkými mesiacmi objavila vedkyňa Felisa Wolf-Simonová v californskom jazere Mono baktériu, ktorá by ani nemala existovať. V DNA totiž nahradila atómy fosforu jedovatým arzénom.
Divadlo PIKI patrí k špičke slovenskej bábkarskej tvorby a divadelnej tvorby pre deti na Slovensku. Na začiatku sezóny oslávilo 20. výročie svojho vzniku. Duo Katarína Aulitisová a Ľubomír Piktor vytvorilo tucet inscenácií pre deti. Vo svojom repertoári majú stále Čin-Čin, Pipi, O deviatich mesiačikoch, Keď mama nie je doma, Paskudárium, Dohviezdny večer, Ela a Hop, Kamoš obor a RozKrávka.
Bábkové divadlo na Rázcestí oslávilo v decembri 50 rokov od založenia. Hoc administratívne bolo založené v apríli 1960, prvá premiéra „Šuki a Muki“ sa uskutočnila presne 10. decembra 1960. Divadlo teda oslavovalo tak, ako začalo – premiérou so symbolickým názvom PREMENY. Okrem tejto vzácnej udalosti sa ešte konal krst knihy k okrúhlemu výročiu.
Návšteva prvej reprízy novej inscenácie operety Vojvodkyňa z Chicaga od Emmericha Kálmána vyvolala vo mne rozpomienky na časy nedávno minulé. Na nedostatkový tovar sa čakalo v radoch, sexshopy boli zakázaným ovocím... Dnes, ako sa zdá, sa v podobnom postavení ocitla opereta. Na Slovensku jej takmer niet. A čo je vzácne a nedostupné, to láka. V banskobystrickej Štátnej opere zapĺňa „ľahkonohá múza“ hľadisko do posledného miesta. Po Nabuccovi našli ďalší kasový titul.
Inscenácia hry Júliusa Barča-Ivana: „Dvaja“ v podaní banskobystrických tvorcov z Fakulty dramatického umenia Akadémie umení by sme mohli považovať za komornú. Dramaturgický i režijný výber tejto komornej existenciálnej hry predstavoval prinajmenšom pre účinkujúcich hercov výzvu popasovať sa s náročnejšími psychologickými štúdiami prezentovaných dramatických postáv. J. Barč-Ivan v hre „Dvaja“ (1945) doslova vykreslil modelovú situáciu ľudskej existencie viacerých dvojíc vedno spolu v izolovanom vrchárskom prostredí v chalupe ďaleko v horách.
Vianočná rozprávka kolektívu autorov Paťa a pastieri je inscenáciou výnimočnou po viacerých stránkach. Ako autorka a herečka sa ňou do bývalých priestorov Divadla a.ha. na Školskej 14 - teraz Ticho a spol. - vrátila Patrícia Jariabková-Garajová, ako autor Miloš Janoušek, a Viki Janoušková sa v nej ocitla v pozícii autorky a režisérky.
Tvorcovia z Fakulty dramatického umenia Akadémie umení v Banskej Bystrici dramaturgicky siahli po najromantickejšej slovenskej dráme. Inscenáciu „smutnohry v 5 jednáňu“ Jozefa Podhradského: „Holuby a Šulek“ (réžia: Matúš Oľha) uviedli v historickej budove Evanjelického domu v Banskej Bystrici, kde už začiatkom roka 2010 inscenovali cyklus štúrovskej poézie: „Pieseň našej jari“ Alexandra Matušku a Jozefa Budského.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.