(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadiel logo

2009/2010

Čo pokazilo Kazimíra a Karolínu?

Inscenácie hier Ödöna von Horvátha na Slovensku by sme vedeli zrátať snáď na prstoch jednej ruky. Neveľká tradícia obsahuje staršie inscenácie hier Kazimír a Karolína a Historky z Viedenského lesa inscenované v Divadle Astorka Korzo ´90. Novšia tradícia zas inscenáciu hry Viera, láska, nádej inscenovanú v Divadle Jonáša Záborského a opäť Kazimíra a Karolínu v Mestskom divadle Žilina. Doterajšiu presilu Kazimíra a Karolíny posilňuje aj najnovšia študentská inscenácia tejto hry uvedená na Malej scéne VŠMU v réžii Kataríny Lesayovej.

Čítať ďalej

Soročinský jarmok po polstoročí

Znie to priam neuveriteľne, ale v čase keď mŕtvy Modest Petrovič Musorgskij zanechal rozpracovaný Soročinský jarmok (1881), stál Giuseppe Verdi pred svojím vrcholom, Giacomo Puccini pred debutom, Pjotr Iľjič Čajkovskij či Johann Strauss boli v najlepších rokoch a Jacques Offenbach pol roka po smrti. Prečo ponúkam túto časovú os a historickú paralelu? Z prostého dôvodu.

Čítať ďalej

Kto skúša, zakúša, kto sa bojí, v kúte stojí

Keď idete do bábkového divadla, najhrávanejšími titulmi sú klasické rozprávky. Od Kocúra v čižmách (Bratislavské bábkové divadlo), Čin-Čina (BBD, Staré divadlo Karola Spišáka), Psíčka a mačičky (BBD, SDKS, Bábkové divadlo na Rázcestí), Zlatej rybky (BBD), Popolvára (Bábkové divadlo Žilina), Šípkovej Ruženky (Bábkové divadlo Košice) k rozprávke Ako išlo vajce na vandrovku (SDKS, BDKE). Z autorov sa opakujú H. CH. Andersen, bratia Grimmovci, P. Dobšinský, J. Čapek, Ľ. Podjavorinská.

Čítať ďalej

Pocta M.H.L.

Magda Husáková-Lokvencová bola výnimočná žena. Doktorka práv, prvá slovenská režisérka, manželka Gustáva Husáka, intelektuálka, charizmatická a krásna žena a celkovo výnimočná osobnosť slovenskej kultúry. Osobnosť, na ktorú sa, žiaľ, tak, ako máme vo zvyku, pomaly zabúdalo. Našťastie, posledné desaťročie prinieslo intenzívne snahy o rozpamätanie sa na význam tejto neobyčajnej ženy.

Čítať ďalej

Lov na žilinského diváka

Najväčší európsky cicavec je práve los obyčajný (váha od 200 kg až do 500 kg). Vyskytuje sa najmä v severských krajinách. K rozšíreným jeleňovitým zverom patrí napríklad i v Poľsku. Lov na losa je udalosťou loveckej sezóny a vo Švédsku si dokonca vyberajú špeciálnu dovolenku počas obdobia lovu losov.

Čítať ďalej

(Ne)konvenčná rozprávka alebo predstavenie?

Dramaturgia Spišského divadla nezabúda ani na tých najmenších, o čom svedčí aj premiéra inscenácie O Dorotke v réžii Vladimíra Kivadera, absolventa AMU v Banskej Bystrici, ktorý je zároveň novým interným režisérom. Samozrejme, popri nej sa v repertoári nachádzajú aj ďalšie tituly pre deti, ktoré divadlo uvádza nielen na domovskej scéne, ale aj zájazdovo v iných mestách. Hry pre deti sú už dlhšie riadnou súčasťou dramaturgie tohto kamenného divadla.

Čítať ďalej

STREDOVEKÁ LÁSKA V KOŠICIACH

V českých bábkových divadlách sa francúzsky stredoveký milostný príbeh o láske Aucassina ku krásnej Nicollete hrá už niekoľko rokov. (Najznámejšia je adaptácia Pavla Aujezdského pre liberecké Naivní divadlo z roku 1980, v réžii Markéty Schartovej. Vo februári 2010 hru uviedlo brnianske Divadlo Radost v réžii Z. Mikotovej).

Čítať ďalej

Návrat ku koreňu (koreňom)

Posledná premiéra uvedená v priestoroch kultúrneho uzla Stanice Žilina-Záriečie s názvom Mandrake je projektom tanečníčky a pedagogičky Zuzany Burianovej. Rodáčka zo Žiliny je absolventkou HTF VŠMU v študijnom programe pedagogika moderného tanca (2003 – 2009). V tomto období zároveň študovala aj na nórskej Stavangerskej univerzite a University Concordia v kanadskom Montreale.

Čítať ďalej

Máša, Beta a ich pražský život

Čoraz menej ľudí si pamätá, čím komunizmus vlastne bol. Ľudský mozog má tú šťastnú vlastnosť, že vytesňuje udalosti, ktoré sú nepríjemné a uchováva len to pekné. Preto počujeme mnoho ľudí vzdychať, že za komunizmu bolo všetko oveľa ľahšie, oveľa lepšie. Už zabudli, aké to naozaj bolo. Ďalší si komunizmus nepamätajú, lebo ho nikdy nezažili. Po ´89 sa o minulosti nehovorilo, pretože ľudia neboli zvyknutí hovoriť. A teraz? Teraz už je to tak dávno, že sa to už nikomu nechce vyťahovať.

Čítať ďalej

SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.

Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.

Bratislavský kraj logo

Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.

Táto webová stránka používa cookies a služby tretích strán, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Pre viac informácií o cookies na tomto webe nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov.

Nastavenia cookies Súhlasím

Sledovacie cookies

Ide o cookies používané predovšetkým za účelom zvýšenia užívateľského komfortu, zostavovania anonymných štatistík o využívaní webstránky.
Go to Top