Spišské divadlo oživilo po rokoch svoju malú scénu, Štúdio, v ktorom inscenuje komorné hry a hry pre náročnejšieho diváka z domácej i svetovej dramatiky. Tentoraz siahol dramaturg J. Sládeček po próze F. M. Dostojevského z roku 1848 Biele noci v preklade J. Ferenčíka z viacerých dôvodov.
Tartuffe je dielo patriace k vrcholu francúzskeho klasicizmu. Dielo, ktoré svojmu autorovi Molièrovi počas života prinieslo možno viac škody ako osohu. Dielo stojace na začiatku takzvanej trilógie o pokrytectve. Dielo dodnes platné, živé a žijúce. Dielo, veľakrát inscenované a veľakrát interpretované. S novou, v mnohom radikálnou interpretáciou prichádzajú aj tvorkyne Kristína Chlepková a Miriam Kičiňová, ktoré úpravu tejto klasickej hry uvádzajú v študentskom Divadle Lab.
Vzťah divadla a poézie sa zdá byť ontologický. Dejiny divadla nás učia, že základom divadla od jeho najstarších čias sú situácie, v ktorých sa rečou viazanou podľa nejakých rytmických pravidiel obrazne hovorí o tom najnižšom i najvyššom v našich životoch. Je zvláštne, že po roku 1989 sa u nás tento vzťah zúžil takmer iba na inscenovanie veršovaných hier (pričom klasici prevládajú) a na zobrazovanie významných básnikov ako Válek, Novomeský, Dilong atď. Forma, ktorá je v tejto rovine „bytia“ divadla najzreteľnejšia – divadlo poézie – v profesionálnych podmienkach hádam už ani nie je... Pátrať po príčinách na tomto mieste, samozrejme, nemá zmysel.
Absolventské predstavenie VŠMU. Spracovanie hry Niny Sadur „Čudná ženská“ ako pokusu. Pokusu postáv na hre, autorky na postavách a režisérky na autorke. „Všetko je vesmírnou hrou, v ktorej nie je nič, než vy.“ (Neville) True or false?
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene uviedlo ako svoj posledný titul kalendárneho roka autorskú inscenáciu umeleckého šéfa Michala Spišáka s názvom Betlehem. Program k inscenácii uvádza, že ide o predstavenie pohrávajúce sa s motívmi ľudového divadla, ktoré sa inscenátori rozhodli posunúť do súčasného sveta.
V slovenských divadlách je meno francúzskeho dramatika Jeana Anouilha (1910 - 1987) dobre známe. Veď len za posledné dva roky boli jeho texty u nás premiérované minimálne štyrikrát a v Košiciach sa uskutočnila ďalšia, piata premiéra. Po tohtoročnom nitrianskom uvedení hry Colombe pod názvom Columbína, ju uvádzajú v Štátnom divadle Košice pod názvom Vtáčatko.
Ako pripomenutie si storočnice narodenia najvýznamnejšieho slovenského operného skladateľa Jána Cikkera (29. 7. 1911 – 21. 12. 1989) zaradila opera SND do repertoáru sezóny 2011/12 nové naštudovanie jeho opery Mister Scrooge. Zamyslime sa najprv nad výberom práve tohto titulu z početnej skladateľovej opernej tvorby.
Titul pre najmladších divákov v činohre SND je žiaducim prvkom repertoáru. Svedčí o tom aj značný divácky dopyt. Kým opera aj balet majú inscenácie pre deti v ponuke, činohra po dlhšej dobe uviedla rozprávku až v roku 2008. Autorom textu aj režisérom Kocúra na kolieskových korčuliach bol Ján Uličiansky. Inscenácia mala derniéru na začiatku roka 2011.
Hoci multimediálny priestor Stanica Žilina-Záriečie existuje ešte len od roku 2003, už teraz možno s istotou tvrdiť, že zaujal významné postavenie v živote tohto mesta. Nie je len miestom pre účinkovania predstaviteľov rôznych umeleckých druhov, ale plní funkciu centra, ktoré si vytvorilo/vytvára úzke prepojenie s miestnou komunitou.
Len pár dní delilo svetovú premiéru muzikálu Quo Vadis od pripomenutia si 95. výročia úmrtia poľského spisovateľa Henryka Sienkiewicza (1846 - 1916), držiteľa Nobelovej ceny za literatúru z roku 1905, práve za rovnomenný román. Možno aj touto dátumovou symbolikou chceli vzdať prešovskí tvorcovia hold slávnemu Poliakovi.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.