Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre (predtým Bábkové divadlo Nitra) uviedlo Knihu džunglí už po druhý raz. Prvé naštudovanie Knihy džunglí vyšlo z režisérsko-výtvarníckej dielne - režisér Ondrej Spišák, výtvarník František Lipták, v deväťdesiatych rokoch rovnako ako teraz. Tvorcovia sa teda opätovne ku Knihe džunglí vrátili po dosť veľkom časovom odstupe. Z hereckého súboru si aj vo vtedajšej inscenácii zahral Rudo Kratochvíl a objavil sa aj v terajšej verzii.
Piata inscenácia divadelného štúdia T.W.I.G.A. – Šmíračky –predstavuje ďalšiu umeleckú autorskú výpoveď kolektívu združeného okolo dramatičky a režisérky Ivety Škripkovej. Poetika tohto štúdia je založená na originálnej umeleckej výpovedi, ktorá sa tematicky zameriava na genderové otázky a ich prezentáciu prostredníctvom rodovo citlivého jazyka.
Non.Garde je divadlo rovnako zvláštne ako jeho názov. Tvorí ho pár metrov štvorcových v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave a pár osobností – na čele s absolventkami VŠMU Zuzanou Šimovou a Janou Šturdíkovou.
Slovensko je plné paradoxov a o slovenskej kultúre ani nehovoriac. Týmto vyjadrením či frázou poukazujem na fakt, že napriek obrovskej diváckej obľube a napriek mnohým úspešným inscenáciám sa na slovenských javiskách pomaly zabúda na najslávnejšieho francúzskeho komédiografa J. B. P. Moliéra. Moliérove hry v profesionálnom slovenskom divadle uvádzali veľmi často, nielen vďaka svojej komediálnosti, ktorá slúžila na svieže odľahčenie repertoáru, ale aj vďaka svojej nesmiernej nadčasovosti, ktorá nestratila nič zo svojej údernosti ani niekoľko storočí po Moliérovej smrti.
„Milujem pravdu, nielen z mravného hľadiska, ale aj ako matematik. Ako priama čiara je najkratším spojením dvoch bodov, tak je pravda najkratšou cestou k uskutočňovaniu našich predstáv." M. R. Štefánik
Prešovské Divadlo Alexandra Duchnoviča uvádza popri tituloch v rusínčíne tiež inscenácie v ukrajinskom jazyku. Je to jedna z kultúrno-politických úloh tohto divadla vo vzťahu k minoritám na Slovensku.
Tvorcovia Divadla Akadémie umení v Banskej Bystrici tematizovali široko koncipovaný cyklus štúrovskej poézie „Pieseň našej jari“ Jozefa Budského, Alexandra Matušku. Výrazovými prostriedkami dramatizácie zinscenovali tieto fragmenty z básnickej tvorby Sama Chalupku, Andreja Sládkoviča, Janka Kráľa, Jána Bottu do motivicky, segmentovane pospájaného inscenačného pásma.
Prof. Otto Pick sa pri otváracej inscenácii 14. ročníka Pražského divadelného festivalu nemeckého jazyka, Kafkovho Procesu mníchovského Kammerspiele, vyjadril, že azda sa ani nedá nájsť vhodnejší príklad súčasného stavu spoločnosti, aký nám ukazuje vo svojom diele Franz Kafka. Nielen vďaka týmto oslavným slovám a skvelým inscenáciám jeho tvorby však nestráca Kafka auru príťažlivosti, záujmu, istej dávky všeplatnosti a nadčasovej aktuálnosti.
Banskobystrickí tvorcovia uviedli absolventskú inscenáciu hry Williama Saroyana „Jaskyňa“ (˝The Cave Dwellers˝) v novozrekonštruovanej budove Fakulty dramatických umení AU v Banskej Bystrici s variabilnou, polyfunkčnou scénou. Išlo vôbec o prvú inscenáciu poslucháčov tejto fakulty v týchto priestoroch. Inscenátori ambiciózne stvárnili viacvrstvový text Saroyanovej hry do neľahkej inscenačnej podoby s prekvapivými úpravami (text hry bol doplnený viacerými citáciami veršovaných replík zo Shakespearových hier: Hamlet, Kráľ Lear, Romeo a Júlia, Macbeth).
Drámy Henrika Ibsena v dobe svojho vzniku spôsobili nejeden škandál. Ibsen búral ilúzie meštianskej spoločnosti o biedermeierovskej rodinnej idyle. Demaskoval, odokryl, zobrazil rozkladajúcu sa základnú bunku spoločnosti v celej jej nefunkčnosti. Jeho dramatické postavy, ženy i muži prežívajú vo falošných vzťahoch, zväzovaní konvenciami a očakávaniami okolia.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.